Frank Sinatra
Sinatra v roku 1957
Základné informácie
Rodné meno	Francis Albert Sinatra
Umelecké mená	Ol' Blue Eyes Chairman of the Board
Narodenie	12. december 1915 Hoboken, New Jersey, USA
Úmrtie	14. máj 1998 (82 rokov) Los Angeles, Kalifornia, USA
Žáner	tradičný pop, easy listening, jazz, swing, big band
Typ hlasu	barytón
Roky pôsob.	1935 – 1995
Vydavateľstvá	RCA Victor, Columbia, Capitol, Reprise, Warner Bros
Webstránka	www.sinatra.com

Francis Albert „Frank“ Sinatra (* 12. december 1915, Hoboken, New Jersey, USA – † 14. máj 1998, Los Angeles, Kalifornia) bol americký spevák a herec, jedna z najväčších hudobných hviezd 20. storočia.^[1] Patrí medzi najpredávanejších hudobných umelcov na svete s odhadovaným počtom 150 miliónov predaných nosičov.^[2][3]

Domovskou scénou sa mu stali vystúpenia v Las Vegas, odkiaľ vyrážal na americké aj medzinárodné koncertné turné. Medzi hity, ktoré spopularizoval, sa zaradili piesne Strangers in the Night, My Way či New York, New York. Počas svojej kariéry dostal jedenásť Cien Grammy, hoci ocenenie vzniklo v roku 1958, po dvoch vrcholoch jeho nahrávacej kariéry. Za rolu vojaka Angela Maggia v dráme Odtiaľto až na večnosť si odniesol Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe aj Zlatý glóbus v rovnakej kategórii. Film Priateľ Joey znamenal pre Sinatru zisk Zlatého glóbusu za najlepší výkon v komédii či muzikáli.

V roku 1985 mu prezident Ronald Reagan udelil Prezidentskú medailu slobody. O dvanásť rokov neskôr získal najvyššie štátne vyznamenanie Zlatú medailu Kongresu. Po smrti ho americký hudobný kritik Robert Christgau označil za „najväčšieho speváka 20. storočia.“^[4] Jonathan Schwartz v recenzii knihy pre New York Observer napísal: „Po celom živote uvažovania verím, že Frank Sinatra bol najlepším hudobným interpretom akého táto zem kedy splodila.“ Frank Sinatra je vnímaný ako jedna z ikonických postáv.

Život a kariéra

Frank Sinatra bol jediným dieťaťom talianskych prisťahovalcov, sicílskeho hasiča Antonina Martina „Martyho“ Sinatru (1892 – 1969), ktorý sa do Spojených štátov prisťahoval v roku 1895, a Nataliny „Dolly“ Garaventy (1897 – 1977), ktorá sa z Ligúrie do USA presťahovala v roku 1897. Na začiatku druhej svetovej vojny mu bola kvôli pretrhnutému ušnému bubienku, spôsobenému pri pôrode, pridelená lekárska klasifikácia „4-F“, takže namiesto odvodu k letectvu mohol budovať svoju kariéru.

Frank Sinatra v roku 1953

Pre kariéru speváka sa rozhodol pod vplyvom Binga Crosbyho, ktorého poznal z rozhlasu. Začal spievať v malých kluboch a rozhlasových staniciach v New Jersey. V roku 1940 sa pridal k orchestru Tommyho Dorseyho, kde si ako spevák vydobyl slávu. Pre populárnu hudbu získal celú novú časť publika – násťročné dievčatá, tzv. bobby soxers – do tej doby medzi poslucháčov patrili skôr dospelí. Spev s Dorseyem Sinatrovi tiež priniesol jeho prvú filmovú rolu, napr. v roku 1942 v muzikáli Ship Ahoy (kde ešte nebol ani vymenovaný v titulkoch).

Neskôr ako sólový umelec uzatvoril zmluvu so spoločnosťou Columbia Records, pričom sa stretol s istým úspechom hlavne v dobe štrajku hudobníkov, pretože vokalisti neboli členmi odborov, takže aj v priebehu štrajku mohli vytvárať nahrávky a capella. Jeho kariéra ako speváka začala na prelome 40. a 50. rokov upadať. V rokoch 1950 – 1952 účinkoval v televíznej show spoločnosti CBS (a neskôr, na prelome 1957/1958, tiež v ABC). Začiatok jeho veľmi úspešného comebacku prišiel s rolou vojaka Angela Maggia vo vojnovej dráme From Here to Eternity z roku 1953, za ktorú získal Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Prakticky cez noc sa Sinatra vrátil na vrchol.^[5]

Sinatra vo filme Tony Rome, 1967

Po úspechu filmu sa obnovila aj Sinatrova spevácka kariéra. V priebehu 50. rokoch nahrával v spoločnosti Capitol Records, kde pracoval s mnohými známymi aranžérmi, medzi nimi boli okrem iných aj Nelson Riddle, Gordon Jenkins či Billy May, ktorí pre neho upravili viacero starších šlágrov. Na začiatku 60. rokoch bol natoľko úspešný, že založil vlastnú spoločnosť, Reprise Records; funkcia v tejto spoločnosti mu vyniesla prezývku „Predseda správnej rady“ (The Chairman of the Board).

V priebehu 50. a 60. rokov Sinatra vystupoval ako najväčšia hviezda Las Vegas. Priatelil sa s mnohými ďalšími zabávačmi vrátane Deana Martina, Sammyho Davisa, Jr., herca Petera Lawforda, komikom Joey Bishopom a niekedy tiež so Shirley MacLaine. Spolu vytvorili jadro Rat Pack („potkania skupina“), voľného zoskupenia známych tvár showbusinessu. Sinatra hral významnú rolu v desegregácii nevadských hotelov a kasín v 60. rokoch tím, že presvedčil kolegov z Rat Packu, aby nepodporovali podniky, kde odmietali obslúžiť Sammyho Davisa, Jr. Úspech filmu Dannyho jedenástka (Ocean’s Eleven, 1960) priniesol skupine aj Sinatrovi osobne dostatok pozornosti pre presadzovanie konca segregácie. Po Sinatrovej smrti, v roku 2001, Las Vegas vzdalo Sinatrovi poctu tým, že po ňom pomenovali novú ulicu Frank Sinatra Drive.

Ďalšími krokmi Sinatrovej filmovej kariéry bola hlavná rola vo filme Mandžuský kandidát (Manchurian Candidate, 1962) či vojnový hrdina vo filme Von Ryanov expres (Von Ryan’s Express, 1965). V 70. rokoch zinscenoval odchod do dôchodku a niekoľko comebackov; stále vystupoval v Las Vegas aj po svete. Sinatrova spevácka kariéra pokračovala až do 90. rokov, hlavne komerčne úspešnými albumami Duets, na ktorých spieval s ďalšími hudobnými hviezdami (napr. s Bonom z U2). Naživo vystupoval až do februára 1995, ale ako už takmer osemdesiatročný často potreboval pomoc čítacieho zariadenia s textom.

Manželstvo a rodina

Rodinný portrét z roku 1949. Sinatra s (zľava) Nancy, Tinou, Nancy Barbato a Frankom Jr.

Sinatra sa 4. februára 1939 oženil so svojou detskou láskou Nancy Barbatovou. Spolu mali tri deti: Nancy (* 8. júla 1940), Franka (* 10. január 1944) a Christinu “Tinu” (* 20. jún 1948). Aj keď Frank nebol svojej žene príliš verný, bol oddaným otcom. Potom čo vyšla na známosť jeho aféra s herečkou Avou Gardnerovou sa manželia v roku 1950 rozišli a 29. októbra 1951 sa rozviedli (aj keď Nancy mala proti rozvodu z náboženských dôvodov námietky).

Sinatra sa potom, 7 novembra 1951, iba desať dní po platnosti rozvodu, oženil s Avou Gardnerovou. Hoci bola Ava označovaná ako Sinatrova najopravdivejšia láska, v októbri 1953 sa rozišli a v roku 1957 sa aj rozviedli. Sinatra istý čas udržiaval známosť s Lauren Bacall.

Dňa 8. decembra 1963 bol unesený Sinatrov syn, Frank Sinatra, Jr. Potom, čo Sinatra zaplatil únoscom požadované výkupné $240 000 (dokonca ponúkol únoscom $1 000 000, ak syna vrátia, únoscovia prekvapujúco túto ponuku odmietli), bol syn 10. decembra v poriadku prepustený. Únoscovia boli neskôr chytení a odsúdení.

V roku 1966 sa Sinatra oženil s o tridsať rokov mladšou Miou Farrow. O dva roky neskôr sa rozviedli. V roku 1976 si vzal Barbaru Blakeley Marxovú (skoršiu manželku Zeppa Marxa), s ktorou vydržal až do svojej smrti. Vzťahy Barbary so Sinatrovými deťmi neboli ideálne, Nancy verejnosti oznámila, že Barbara deťom ani nedala vedieť o blížiacej sa Frankovej smrti, takže nemohli byť pri jeho smrteľnej posteli.^[6]

Škandály a obvinenia

Sinatra bol viackrát obviňovaný zo stykov s členmi mafie a z toho, že jeho kariéru na pozadí podporoval organizovaný zločin.^[7] J. Edgar Hoover Sinatru očividne podozrieval, Sinatrov spis u FBI dosiahol 2403 strán,^[8] Sinatra však všetky obvinenia zásadne odmietal a nikdy nebol zo žiadneho uvedeného zločinu obvinený. Podľa Sinatru bola vytvorená postava Johnnyho Fontaina v Puzovej novele Krstný otec.

Sinatra bol blízkym priateľom rodiny Kennedyovcov a priateľom a stúpencom prezidenta J. F. Kennedyho. O viacero rokov neskôr Sinatrova najmladšia dcéra Tina tvrdila, že Sinatra spolu s mafiánom Samom Giancanom pomohol Kennedymu zvíťaziť v dôležitých primárkach v roku 1960 tým, že získal hlasy odborov.^[9] Sinatra vraj tiež zoznámil Kennedyho s Judith Campbellovou, ktorá udržovala styky so Sinatrom aj Giancanou. Judith vraj mala s Kennedym pomer, pokiaľ Robert F. Kennedy neupozornil brata, aby od Sinatru udržoval odstup.^[10] Sinatrovi v roku 1963 odobrala Nevadská komisia pre hazardné hry licenciu potom, čo zahliadli Giancana v kasíne Cal-Neva Lodge, ktoré Sinatra spoluvlastnil.

Licenciu pre prevádzkovanie kasína dostal Sinatra späť v roku 1981 po vyšetrovaní pred Nevadskou komisiou. Novinár Pete Hamill vo svojej knihe Why Sinatra Matters napísal, že Sinatra bol „najdôkladnejšie vyšetrovaným americkým umelcom od doby Johna Wilkesa Bootha“. Sinatra sám povedal: „Určite, poznal som niektorých týchto chlapov. Trávil som veľa času v baroch. A bary neprevádzkujú Kresťanskí bratia. Pohybovalo sa tam viacero chlapov, ktorí vychádzali z prohibície a prevádzkovali celkom dobré podniky. Bol som dieťa. Pracoval som na miestach, kde mali otvorené. Zaplatili vám a šeky boli kryté. Nestretol som tam žiadnych nositeľov Nobelovej ceny. Ale keby František z Assisi bol spevák a pracoval v baroch, stretával by rovnaké osoby.“

V roku 1986 vydala investigatívna novinárka Kitty Kelleyová Sinatrovu biografiu s názvom His Way: The Unauthorized Biography of Frank Sinatra (Jeho cesta: Neautorizovaná biografia Franka Sinatru). Sinatra sa súdne pokúšal zabrániť vydaniu knihy a autorku zažaloval o dva milióny dolárov, pretože veril, že ho kniha vykresľuje v nepeknom svetle a obviňoval ju, že sa neoprávnene vydáva za autorizovaného životopisca. Neskôr žalobu stiahol a kniha mala obrovský komerčný úspech, dosiahla vrcholu rebríčkov bestsellerov New York Times a predávala sa aj v mnohých ďalších štátoch.

Diskografia

Štúdiové albumy

Columbia Records

• 1946: The Voice of Frank Sinatra
• 1947: Songs by Sinatra
• 1948: Christmas Songs by Sinatra
• 1949: Frankly Sentimental
• 1950: Dedicated to You
• 1950: Sing and Dance with Frank Sinatra

Capitol Records

• 1954: Songs for Young Lovers
• 1954: Swing Easy!
• 1955: In the Wee Small Hours
• 1956: Songs for Swingin' Lovers!
• 1957: Close to You
• 1957: A Swingin' Affair!
• 1957: Where Are You?
• 1957: A Jolly Christmas from Frank Sinatra
• 1958: Come Fly with Me
• 1958: Frank Sinatra Sings for Only the Lonely
• 1959: Come Dance with Me!
• 1959: No One Cares
• 1960: Nice 'n' Easy
• 1961: Sinatra's Swingin' Session!!!
• 1961: Come Swing with Me!
• 1962: Point of No Return

Reprise Records

• 1961: Ring-a-Ding-Ding
• 1961: Swing Along with Me
• 1961: I Remember Tommy
• 1962: Sinatra and Strings
• 1962: Sinatra and Swingin' Brass
• 1962: All Alone
• 1962: Sinatra Sings Great Songs from Great Britain
• 1962: Sinatra-Basie: An HIstoric Musical First
• 1963: The Concert Sinatra
• 1963: Sinatra's Sinatra
• 1964: Sinatra Sings Days of Wine and Roses, Moon River, and Other Academy Awards Winners
• 1964: America, I Hear you Singing
• 1964: It Might As Well be Swing|It Might As Well be Swing
• 1964: 12 Songs of Christmas
• 1964: Softly, As I Leave You
• 1965: September of My Years
• 1965: My Kind of Broadway
• 1965: A Man and His Music
• 1966: A Moonlight Sinatra
• 1966: Strangers in the Night
• 1966: That's Life
• 1967: Francis Albert Sinatra and Antonio Carlos Jobim
• 1967: The World We Kne
• 1968: Francis A. and Edward K.
• 1968: The Sinatra Family Wish you a Merry Christmas
• 1968: Cycles
• 1969: My Way
• 1969: A Man Alone
• 1970: Watertown
• 1971: Sinatra and Company
• 1973: Ol' Blue Eyes is Back
• 1974: Some Nice Things I've Missed
• 1980: Trilogy: Past Present Future
• 1981: She Shot Me Down
• 1993: Duets (album)|Duets
• 1994: Duets II

Filmografia

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Frank Sinatra

Externé odkazy

• Oficiálna stránka (po anglicky)