Zemetrasenie v Komárne 1763
Štát	Uhorsko
Miesto	Komárno
Druh udalosti	zemetrasenie
Dátum	28. jún 1763
Čas	05:28
Usmrtených osôb	83
Zranených osôb	103
Doba trvania	20 min
Sila	6,2 až 6,5 M
Hĺbka	15 km
Súradnice	47°44′S 18°09′V / 47,73°S 18,15°V / 47.73; 18.15Súradnice: 47°44′S 18°09′V / 47,73°S 18,15°V / 47.73; 18.15

Zemetrasenie v Komárne v roku 1763 malo epicentrum v Komárne alebo v jeho bezprostrednej blízkosti v Komárňanskej župe v Uhorskom kráľovstve. Nastalo 28. júna 1763 medzi 5. a 6. hodinou ráno. Zemetrasenie bolo odhadnuté na 6,2 až 6,5 na stupnici magnitúda.^[1]

Príčina

Komárňanské zemetrasenie bolo vnútroplatňové zemetrasenie v Panónskej panve spojené s tektonickou líniou Rába-Hurbanovo. Zemetrasenia v regióne sú spôsobené deformáciami vyplývajúcimi z pohybu Apulskej platne k Euroázijskej platni. Zemetrasenie v roku 1763 predstavuje asi 80 % všetkých seizmických momentov uvoľnených v oblasti Komárna od roku 1599. Kvôli nedostatku seizmologických prístrojov v roku 1763 nie je známy mechanizmus a hĺbka zemetrasenia, hoci väčšina zemetrasení v regióne sa vyskytuje v horných 20 km zemskej kôry.^[2]

Obete a škody

Detail dobovej maľby poškodenia budov v Komárne

Zemetrasenie nastalo v čase vlády cisárovnej Márie Terézie v období politickej stability a dobrej administratívnej správy oblasti. To je príčina, prečo máme dostatočné množstvo primárnych prameňov, ktoré opisujú účinky zemetrasenia. Epicentrum zemetrasenia bolo pri obci Kameničná.^[3]

Podľa rôznych zdrojom sa údaje líšia. Zemetrasenie zabilo 83 ľudí a 102 ľudí bolo zranených. Niektoré zdroje udávajú až 200 mŕtvych. Škody v Komárne boli rozsiahle. Dobové správy uvádzajú, že novopostavený jezuitský kostol a reformované kolégium boli vážne poškodené, vrátane zrútenia dvoch veží, pri ktorom zahynulo niekoľko ľudí. Podľa správ bolo zranených 102 ľudí a 7 kostolov, 279 úplne a 353 čiastočne sa zrútilo. Iné správy uvádzajú, že v dôsledku zemetrasenia došlo k skvapalneniu pieskov.

Obeťou zemetrasenia bola aj Stará pevnosť z obdobia tureckých nájazdov v 16. storočí, súčasť komárňanského pevnostného systému.^[2][3]

Riešenie následkov

Tribún ľudu, notár a ďalší mestskí úradníci boli vyslaní do Bratislavy a do Viedne, aby požiadali panovníčku Máriu Teréziu a vplyvných hodnostárov o pomoc, zároveň ich informovali o škodách. Ľudia boli solidárni, pod jednu strechu prichýlili rodiny, vojenská posádka pomáhala stavať stany a drevené tuguriá – búdy. Richtár Adam Röth spočiatku riadil organizovanie pomoci a obnovy budov, asi dva mesiace po zemetrasení umiera na vyčerpanie a gangrénu. Vtedajšie úrady poskytli dovedna 13 200 bratis­lavských meríc zbožia, obilie pre obyvateľov ale aj zvieratá, čo je asi 824 ton. Biskup z Győru okamžite vyslal do Komárna loď so 140-mericami jedla a ďalšou pomocou, to je približne 8,4 tony. Z Bratislavy vyrazilo 66 murárov, aby pomohli obnoviť mesto, do Komárna prúdili v auguste remeselníci z okolitých miest. Mária Terézia prostredníctvom Uhorskej miestodržiteľskej rady udelila Komárňanom 30. septembra 1763 glejt na slobodný pohyb, neplatili mýto a mohli zbierať finančnú pomoc.^[3]

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 1763 Komárom earthquake na anglickej Wikipédii.