Filtrácia je metóda na oddeľovanie nerozpustných tuhých látok od kvapalín alebo plynov na základe rozdielnej veľkosti častíc. Suspenzia sa prelieva cez filter (filtračný papier, sito...), pričom tekutina (filtrát) pretečie a filtračný zvyšok ostane na filtri.

Filtračná schopnosť je daná číslom, beta, kde pomer beta je definovaný vzťahom: beta _x = N_u/N_d, kde:

x špecifikuje rozmer častice, od ktorej platia počty častíc uvedených vo vzťahu.

N_u - počet častíc väčších ako rozmer x na vstupe do filtra v jednotke objemu filtrovanej kvapaliny.

N_d - počet častíc väčších ako rozmer x na výstupe filtra v jednotke objemu filtrovanej kvapaliny.

Keď je filtračná vložka deklarovaná s x=25 µm a β₂₅=200, znamená to že ak na vstupe je 10 000 častíc v jednotke objemu, na výstupe z filtra (vo filtráte) môže byť 50 častíc väčších ako 25 µm v danej jednotke objemu filtrovanej kvapaliny.

Účinnosť filtrácie E je potom daná:

${\displaystyle E=(1-{\frac {1}{\beta }}).100=(1-{\frac {1}{200}}).100=99.55\%}$

V tomto prípade (metóda pomeru β) neudáva, aké sú najväčšie preniknuté častice. Pri absolútnej zachytávacej schopnosti sa udáva aj to, aká najväčšia častica môže preniknúť do filtrátu.

Chemický portál

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.