Faidimos (sochár)

Rampinov jazdec, cca 550 pred Kr., Múzeum Akropoly v Aténach

Predná časť vápencového bloku zo základne pohrebnej sochy signovaná Faidimom,^[1] štýl záznamu je bustrofédon, 6. stor. pred Kr.

Faidimos (starogr. Φαίδιμος – Faidimos) bol grécky sochár v 6. storočí pred Kr.^[2]^[3]

Faidimos, grécky sochár neznámeho pôvodu, tvoril v 2. polovici 6. storočia pred Kr.^[2] Známe sú jeho signatúry z dvoch podstavcov zo sôch uložené v Národnom archeologickom múzeum v Aténach a v Metropolitnom múzeu v New Yorku. Na oboch podstavcoch stáli kedysi pohrebné sochy. Aténsky podstavec, ktorý pochádza z Vourvy (Erchia (?) - Vourva, Atika), bol základňou ženskej sochy, z ktorej sa zachovali len dolné končatiny. Jeho nápis, datovaný približne do roku 550 pred Kr., hlása, že bola darom otca svojej zosnulej dcére.^[4] Podľa nápisu na podstavci z New Yorku, sochu venoval istý Anfichares k pamiatke svojho mŕtveho syna Chairedema.^[1]^[2]

Tieto nápisy sú zaznamenané ešte v štýle zápisu bustrofédon („ako sa otáča vôl“, označuje vola, ktorý ťahá pluh v riadkoch). Písmená sú otočené tak, aby smerovali patričným smerom (prvý riadok sa teda číta sprava doľava, následný opačne). Štýl písania bustrefédon, typický pre 7. a 6. stor. pred Kr., pretrval do 5. stor. pred Kr.^[5]

Znalci antického umenia mu pripisujú aj autorstvo loveckého psa (Múzeum Akropoly v Aténach), ktorý je vo svojom takmer živom postoji pripravený zaútočiť na nejaké zviera, sochu Koré Peploforé, nazvanú tak preto, lebo má na sebe odetý dórsky peplos^[6]^[7] a Rampinovho jazdca, pomenovanom podľa francúzskeho diplomata, ktorý daroval jeho hlavu Louvru, kde je s odliatkom tela, kým originál tela je v aténskom Múzeu Akropoly spolu s odliatkom hlavy. Socha zhotovená okolo roku 550 pred Kr. zobrazuje víťaza pýtických hier. Mierne naklonená hlava prestáva uplatňovať archaický princíp frontálnosti. Tvár a postava sú už pekne stvárnené, kým úsmev a dekoratívna pravidelnosť účesu sú ešte typicky archaické.^[8]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b Inscriptiones Graecae, IG I³ 1196
↑ ^a ^b ^c Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Phaidimos
↑ SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 721. (po nemecky)
↑ Inscriptiones Graecae, IG I³ 1251
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 264.
↑ Antický svět, Akropolské muzeum
↑ Fodor's Travel Publications, Inc. Fodor's the Complete Guide to European Cruises. New York : Fodor's Travel, 2011. ISBN 978-14-0000-513-0. S. 576.
↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 58.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:4-1] Inscriptiones Graecae, IG I³ 1196

[:1-2] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Phaidimos

[:2-3] SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 721. (po nemecky)

[:3-4] Inscriptiones Graecae, IG I³ 1251

[:B-5] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 264.

[:5-6] Antický svět, Akropolské muzeum

[:6-7] Fodor's Travel Publications, Inc. Fodor's the Complete Guide to European Cruises. New York : Fodor's Travel, 2011. ISBN 978-14-0000-513-0. S. 576.

[:7-8] José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 58.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]