Eucheir (sochár)

Eucheir (starogr. Εὔχειρ – Eucheir) bol grécky sochár v 2. storočí pred Kr.^[1]^[2]^[3]

Eucheir, syn a žiak sochára Euboulida z atického dému Krópidai, bol činný v 1. polovici 2. storočia pred Kr.^[2] Pochádzal z rodiny sochárov, v ktorej sa počas piatich generácií striedalo meno Eucheir s menom Euboulides.^[2] Zachovalo sa niekoľko jeho menom i menom jeho syna signovaných podstavcov zo sôch (Loewy, IG II 222 - 227, IG II 544, IG II² 4296 a IG XII,9 140), ktoré zhotovili v tom istom období. Našli sa v Aténach (najmä v Agore), Delfách, na ostrove Euboia alebo v Eleusine:

χειρ αὶ Εὐβουλίδης Κρωπίδαι ἐποίησν.

preklad: Eucheir a Eubulidés z Krópidai zhotovili

- text v starogréčtine^[4]^[1] - Hranaté zátvorky znamenajú doplnenie medzier (lacunae) a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené.^[5]

Eucheir pridal svoj podpis napr. na podstavec sochy Dionysodóra, epigrafa z Megary, na podstavec zo sochy Miltiada syna Zoila z Maratónu alebo na podstavec sochy akejsi aténskej kňažky.^[1]

Grécky cestovateľ Pausanias uvádza, že počas návštevy arkádskeho mesta Feneos videl jeho sochu boha Herma: „K pocte Ifikla dodnes konajú tryznu ako k pocte héroa, z bohov však Fenejčania najviac uctievajú Herma, konajú sa u nich aj hry zvané Hermaie, majú ale i Hermov chrám s mramorovou sochou; sochu vytvoril Aténčan Eucheir, syn Eubulidov.“^[6]^[2] Rímsky historik Plínius, zrejme jeho (Euchir) zaradil medzi sochárov, ktorí boli autormi bronzových sôch atlétov, bojovníkov, lovcov a obetníkov.^[7]^[1]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b ^c ^d Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Eucheir 4
↑ ^a ^b ^c ^d Giovanni Becatti. Kosmos: Studi sul mondo classico. Roma : L'Erma di Bretschneider, 1987. ISBN 978-88-7062-610-0. S. 311-312.
↑ SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 333. (po nemecky)
↑ Inscriptiones Graecae, I.Eleusis 231
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 268.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 107.
↑ Plínius, Naturalis Historia, 34, 91.

Pozri aj

Euboulides z Atén

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:1-1] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Eucheir 4

[:2-2] Giovanni Becatti. Kosmos: Studi sul mondo classico. Roma : L'Erma di Bretschneider, 1987. ISBN 978-88-7062-610-0. S. 311-312.

[:3-3] SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 333. (po nemecky)

[:4-4] Inscriptiones Graecae, I.Eleusis 231

[:5-5] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 268.

[:6-6] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 107.

[:7-7] Plínius, Naturalis Historia, 34, 91.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]