Endoplazmatické retikulum alebo ER (endoplazmatické znamená „v plazme“, retikulum znamená „malá sieť“) je sústava cisterien (plochých dutých priestorov) a tubúl (kanálikov), ktoré sú ohraničené membránami, a ktoré sú často sieťovito prepojené a tiahnu sa cez veľkú časť cytoplazmy.

Je to organela nachádzajúca sa skoro v každej eukaryotickej bunke.

Endoplazmatické retikulum je tvorené systémom vnútrobunkových membrán, vytvárajúcich systém kanálikov a cisterien, ktoré sú zvyčajne spojené s jadrovou a cytoplazmatickou membránou. ER zväčšuje vnútorný povrch bunky (celková plocha povrchu jeho membrán môže byť 30 až 40x väčšia ako plocha celého povrchu bunky), čo má význam pre metabolické procesy.

Rozlišujeme drsné a hladké ER.

Drsné (granulárne) ER má na vonkajšom povrchu membrán naviazané ribozómy. Tento typ ER má predovšetkým význam pri syntéze štrukturálnych a enzymatických cytoplazmatických bielkovín. Takto vytvorené bielkoviny sú zabudované do plazmatických membrán alebo cestou Golgiho aparátu transportované mimo bunku. Novosyntetizované polypeptidy prechádzajú membránou dovnútra ER, ktoré vypĺňa tzv. endoplazmatická matrix a sú prakticky okamžite menené enzýmami viazanými na stenu cisterien ER na glykoproteíny.

Hladké (agranulárne) ER je bez ribozómov a jeho úloha spočíva v syntéze lipidov (fosfolipidov, triacylglycerolu a cholesterolu), hormónov (steroidné hormóny v gonádach), v zabezpečovaní akumulácie a pohybu iónov Ca²⁺ v svalových vláknach (nevyhnutné pre kontrakciu), v bunkách pečene sú tu lokalizované detoxikačné enzýmy, enzýmy glykogenolýzy a ďalšie. Hladké ER v priečne pruhovaných svalových vláknach sa nazýva sarkoplazmatické retikulum. Hladké ER vzniká z drsného ER a je často priamo spojené s Golgiho aparátom.

• Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Endoplazmatické retikulum