Endoios (starogr. Ἔνδοιος) bol grécky sochár v 6. storočí pred Kr.^[1]

Sochár Endoios sa narodil v Aténach, kde pravdepodobne prežil aj väčšinu svojho života. Podľa starovekých povestí bol žiakom mýtického Daidala,^[2] ale v jeho prípade ide celkom určite o umelca, ktorý tvoril približne v rokoch 530 až 500 pred Kr. Z antiky sú známe štyri Endoiove signatúry (tri z Atén).^[1][3][4][5]

Starovekí autori uvádzajú, že medzi jeho diela patrila napr. socha bohyne Atény menom Alea, zhotovená zo slonoviny, ktorú po víťazstve (budúceho cisára) Augusta nad Antoniom a jeho spojeneckým vojskom odviezlo rímske vojsko ako svoju korisť do Ríma,^[6] veľká drevená socha tej istej bohyne v chráme Atény zvanej Polias (Mestská) v maloázijských Erythrách^[7] alebo drevená socha (podľa Plínia z trvanlivého cédra alebo ebenu) bohyne Artemis v Efeze.^[8]

Endoiovým zachovalým dielom je pozozostatok mramorovej sediacej sochy Atény z aténskej Akropoly, ktorú v druhom storočí videl Pausanias, autor sprievodcovskej príručky po Grécku: „Musím však pokračovať ďalej, ak mám preputovať celým gréckym svetom vo svojom rozprávaní. Endoios bol rodom Aténčan a Daidalov žiak, ktorý nasledoval Daidala na Krétu, keď ten utekal pre zavraždenie Kala. Endoiovým dielom je sediaca socha Atény s nápisom, že ju venoval Kallias a vytvoril Endoios.“^[9]

Referencie a bibliografia