Elpénor alebo Elpénór (starogr. Ἐλπήνωρ – Elpénor/iný prepis Elpénór, lat. Elpenor) je v gréckej mytológii vojak ithackéko kráľa Odyesa.^[1]

Elpénor bol vo vojne proti Tróji najmladším vojakom ithackého kráľa Odysea. Aj keď nepatril medzi lepších bojovníkov a ani rozumom príliš nevynikal, vojnu šťastne prežil.^[1]

Spolu s Odyseom potom prežíval dlhú a strastiplnú cestu domov. Príčinou týchto strastí bol hnev boha Poseidóna za smrť Palaméda, ktorú mu vraj spôsobil Odyseus z pomsty za to, že ho prinútil odísť do trójskej vojny.^[2]

Keď však na ceste prišli na ostrov Aiaia, na ktorom bývala čarodejnica Kirké, šťastie Elpénora opustilo. Po pohostení, ktoré Kirké Odyseovi a jeho mužom prichystala, vyliezol premožený vínom na rovnú strechu jej domu, aby si tam trocha pospal. Zobudil sa až na hlasy svojich druhov, ktorí boli na odchode a keďže zabudol, že je na streche, rozbehol sa za nimi a pri páde zo strechy sa zabil.^[3][1]

Odyseus sa neskôr po ceste do vlasti dostal na prah podsvetia, kde stretol ducha Elpénora,^[4] ktorý ho pri bezútešnom poletovaní prosil, aby dal jeho telo spáliť a pochovať, lebo ináč nemôže odísť do ríše mŕtvych. Odysea ešte požiadal, aby mu na hrob položil jeho veslo.^[5][6] Odyseus jeho prianiu vyhovel. Vrátil sa na ostrov Aiaia a pochoval ho podľa želania.^[7]

Homérov opis Odyseovho stretnutia s duchom Elpénora v podsvetí, je cenným dokladom o najstarších gréckych predstavách o posmrtnom živote.^[1]

Referencie a bibliografia