A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Elemír Polk | |
brigádny generál, slovenský odbojový dôstojník | |
Narodenie | 24. september 1905 České Brezovo, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 11. október 1994 (89 rokov) Bratislava, Slovensko |
Národnosť | slovenská |
Alma mater | Vysoká vojenská škola v Prahe |
Profesia | vojak |
Elemír Polk (* 24. september 1905, České Brezovo – † 11. október 1994, Bratislava) bol slovenský vojak, brigádny generál, československý dôstojník, dôstojník armády Slovenskej republiky 1939-45. V roku 1944 patril medzi odbojových dôstojníkov chystajúcich povstanie a aktívne spolupracoval s partizánskou brigádou Čapajev. V januári 1946 vypracoval správu, v ktorej označil príslušníkov Ukrajinskej povstaleckej armády za páchateľov masakra v Kolbasove..
Štúdiá
V rokoch 1919 – 1926 vyštudoval 8-ročné reálne gymnázium s maturitou v Lučenci. A po maturite si vybral kariéru vojaka a v rokoch 1927 – 1929 absolvoval Vojenskú akadémiu v Hraniciach na Morave.
V česko-slovenských ozbrojených silách
Po absolvovaní akadémie začal pôsobiť v Jazdeckom pluku 2 v Olomouci. Dňa 1. apríla 1937 nastúpil do Vysokej vojenskej školy v Prahe. Dňa 31. októbra bol prevelený do štábu 4. Rýchlej divízie v Pardubiciach.
Vo vojenskej kariére pokračoval Elemír Polk aj po vojne. Po prechode frontu vstúpil v marci 1945 do 1. česko-slovenského armádneho zboru. Bol zaradený k 2. česko-slovenskej paradesantnej brigáde. Dňa 20. apríla bol prevelený k štábnej rote Ministerstva národnej obrany, kde sa stal dočasným a od 1. apríla 1946 aj riadnym náčelníkom štábu veliteľstva Vojenskej oblasti 4 v Bratislave. 1. marca 1948 odišiel do kurzu vyšších veliteľov vo Vysokej škole vojenskej v Prahe. Od 31. augusta 1948 sa stal veliteľom Pechotného učilišťa v Miloviciach. Do zálohy odišiel v roku 1958.[1]
Správa o aktivitách banderovcov
V januári 1946 vo funkcii náčelníka štábu veliteľstva VO 4 vypracoval Polk správu o aktivitách príslušníkov Ukrajinskej povstaleckej armády na Východnom Slovensku. V správe sa uvádza, že koncom novembra 1945 prešli banderovci v okrese Snina od „lúpežného rekvirovania potravín a šatstva k zvýšenej aktivite, ba aj k politickým vraždám“. Za výsledok činnosti banderovcov označil Polk aj masaker v Kobasove, pri ktorom bolo zavraždených niekoľko miestnych obyvateľov židovského pôvodu. Polk v správe píše, že ako v Kolbasove, tak aj pri ďalších vraždách na iných miestach napríklad Zboj, či Nová Sedlica šlo o politicky motivované zločiny, nakoľko obeťami boli výhradne členovia komunistickej strany a Židia.[2]
V ozbrojených silách Slovenského štátu
Po vzniku Slovenského štátu 14. marca 1939 sa vrátil na Slovensko a stal sa náčelníkom štábu V. zboru v Trenčíne.
Ďalšie pôsobenia
- Po reorganizácii armády prednosta 4. oddelenia štábu Vyššieho veliteľstva 2 v Banskej Bystrici.
- V decembri 1939 preradený do skupiny dôstojníkov generálneho štábu.
- Od 1. február 1940 ako prednosta 3. oddelenia štábu Vyššieho veliteľstva 2 v Banskej Bystrici
- Po ďalšej reorganizácii od 1. októbra 1940 prednosta výcvikového oddelenia Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici
- Po vypuknutí vojny proti ZSSR bol už 27. júna 1941 odvelený do poľa. Domov sa vrátil 6. októbra 1941.
- Od novembra 1941 do mája 1942 zastupoval vo funkcii Náčelník štábu Veliteľstva pozemného vojska.
- 1. február 1943 prednosta všeobecného a organizačného oddelenia Veliteľstva pozemného vojska.
- 30. apríl 1943 oblastný veliteľ BV v Banskej Bystrici.
- 3. január 1944 bol prevelený k Najvyššiemu úradu pre zásobovanie v Bratislave.
- 1. apríl 1944 sa stal Náčelníkom štábu Veliteľstva divíznej oblasti 1 v Trenčíne.
- 6. máj 1944 sa presunul na východ Slovenska, kde sa formovala poľná, tzv. Východoslovenská armáda (VSA). Zaujal funkciu náčelníka štábu 1. pešej divízie (1. PD),
V odboji
Z pozície náčelníka štábu 1. PD VSA sa spoločne s veliteľom 1. PD plk. pech. Mikulášom Markusom a ďalším členmi štábu divízie aktívne zapojil do príprav povstania a spolupráce či už s Golianovým tajným vojenským ústredím na Veliteľstve pozemného vojska v Banskej Bystrici, ako aj s odbojom na východnom Slovensku. Bol informovaný o plánoch odboja na využitie oboch východoslovenských divízií a pre odboj získal viacerých ďalších armádnych dôstojníkov. Taktiež sa polupodieľal na niektorých dislokačných zmenách 1. PD v súvislosti s jej zapojením do Slovenského národného povstania.
Začiatkom augusta 1944 nadviazal štáb 1. PD kontakt s partizánskou skupinou Čapajev, ktorá mala základne v Slanských vrchoch. Dňa 3. augusta 1944 sa pod vrchom Oblík konalo stretnutie zástupcov štábov 1. PD a partizánkej skupiny Čapajev, na ktorom sa zúčastnil aj Polk. Na stretnutí bolo ukončené nepriateľstvo medzi vojakmi a partizánmi a dohodla sa vzájomná spolupráca. Polk sa neskôr podieľal aj na dohode s partizánskym zväzkom Alexander Nevskij. Spoluprácu s partizánmi ďalej rozvíjal, napríklad pri zabezpečovaní zásob a vojenského materiálu. Koncom augusta osobne odovzdal štábu brigády Čapajev mapy obranného postavenia oboch peších divízií. určené veleniu 1. Ukrajinského frontu.[3]
Dňa 30. augusta sa zúčastnil porady na Armádnom veliteľstve v Prešove, na ktorej sa mala dohodnúť povstalecká akcia VSA. Poík obdržal poverenie odletieť v sprievode npor. Gejzu Kelemena na druhý deň v skorých ranných hodinách k 1. Ukrajinskému frontu. Mali v úmysle požiadať veliteľa frontu maršala Ivana Stepanoviča Konev o pomoc Červenej armády a koordinovať činnosti s Východoslovenskou armádou pri spoločnej akcii, ktorá sa mala uskutočniť 2. septembra. K 1. UF však napokon nečakane odletel zástupca veliteľa VSA plk. Viliam Talský.
Keď nemecké jednotky začali 31. augusta odzbrojovať Východoslovenskú armádu, odišiel Polk s časťou štábu 1. PD. do Slanského pohoria ku partizánskej brigáde Čapajev. Tu bol poverený sústreďovaním a organizovaním slovenských vojakov, ktorým sa podarilo vyhnúť sa nemeckému zajatiu. Po nevyhnutnej reorganizácii brigády na zväzok so štyrmi oddielmi, sa Polk stal veliteľom oddielu Ščors, v ktorom sa sústreďovali ostatní vojaci z iných jednotiek bývalej VSA (ďalší oddiel zväzku – Bogdan Chmeľnickij - tvorili vojaci poľnej jednotky Pluku útočnej vozby VSA), [3]
Proti postupujúcemu nepriateľovi, ktorý sa partizánov v Slanských vrchoch pokúšal obkľúčiť, zabezpečovali jeho oddiel obranu v smere západnom pri Hermanovciach (dnes Hermanovce nad Topľou), Petrovciach a Pavlovciach. V tomto priestore Polk zostal, spolu so skupinou dôstojníkov, aj po presune hlavnej časti zväzku Čapajev do nového operačného priestoru na podporu Karpatsko-duklianskej operácie a tu ho zastihol príchod Červenej armády
Hodnostný postup
- Nadporučík – 27 november 1933
- Kapitán jazdectva – 1. apríl 1938
- Major generálneho štábu – 1. november 1940.
- Podplukovník generálneho štábu – 12. jún 1945
- Plukovník generálneho štábu – 20. február 1947
- Brigádny generál – 3. december 1949 (neskôr premenovaná na genmjr.).
Vyznamenania
- Pamätná medaila (1939)
- Za hrdinstvo III. st. (1940)
- Red krune Kralja Zvonimira II. st. (1943, Chorvátsko)
- Vojenný víťazný kríž IV. tr. (1944)
- Československá medaila Za zásluhy II. st. (1945)
- Československý vojnový kríž 1939 (1946)
- Československá medaila Za chrabrosť pred nepriateľom (1947)
- Ordinul Coroana României cu spade in gradul de Commandor Ofiter cu pangliĉa de Virtute Militară (1947, Rumunsko)
- Magyar Köztársasági Érdemrend Középkeresztje (1948, Maďarsko)
- Krzyż Walecznych (1948, Poľsko)
- Za pobedu nad Germanijej v Velikoj Otečestvennoj vojne 1941 – 1945 gg. (Sovietsky zväz) [1]
Brig. gen. Elemír Polk je pochovaný v Bratislave na cintoríne v Slávičom údolí na ulici Staré Grunty.
Referencie
- ↑ a b CSÉFALVAY, František a kol.. Vojenské osobnosti dejín Slovenska 1939 – 1945. Bratislava : Vojenský historický ústav, 2013. ISBN 978-80-89523-27-6. Kapitola Elemír Polk, s. 201.
- ↑ JANCURA,, Vladimír. Prečo na východe nemajú v láske banderovcov . denník Pravda, OUR MEDIA SR a. s., 16.12.2015, . Dostupné online.
- ↑ a b PAŽUROVÁ, Helena. Slovenský partizánsky zväzok Čapajev. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2014. (Monografie.) ISBN 9788089514267. S. 192.
Externé odkazy
- Hrob Elemíra Polka – Spolok pre vojenské pietne miesta.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk