Diaľkové pozorovania sú osobitným typom krajinárskej fotografie, zahrňujúcim fotografovanie veľmi vzdialených pevných objektov bezprostredne zo zemského povrchu, alebo zo stavieb (napr. z budov, rozhľadní, atď.) a iných miest, trvalo a pevne spojených so zemským povrchom (napr. z násypov, háld, atď.).^{[1][chýba zdroj} Ide teda o pozorovania terestrického typu (zem-zem). Zjednodušene môžeme diaľkové pozorovania popísať ako fotografické zaznamenávanie ďalekých výhľadov.

Typickými v rámci diaľkových pozorovaní sú pozorovania z hôr na vzdialené vrchy, resp. pohoria, pri ktorých sú prevažne dosahované najväčšie vzdialenosti^[2]. Vzdialenými dobre pozorovateľnými objektami však môžu byť napr. aj vysoké stavby (budovy, komíny, vysielače, stožiare).

Kľúčovú úlohu pri prakticky dosiahnuteľnej vzdialenosti diaľkových pozorovaní zohrávajú poveternostné podmienky^[3]. V meteorológii je tzv. (horizontálna) dohľadnosť jednou zo základných pozorovaných veličín v monitorovacej sieti pozemných staníc ^[4].

Medzi diaľkové pozorovania nepatria pozorovania vykonané z lietajúcich objektov (lietadiel, závesných klzákov, balónov, dronov a pod.). Vzhľadom k pozorovanému objektu medzi diaľkové pozorovania nepatria pozorovania, zachytávajúce akékoľvek objekty či javy v atmosfére (oblačnosť akéhokoľvek pôvodu, lietadlá, balóny, atď.), ani akékoľvek kozmické objekty (hviezdy, planéty, mesiace, kométy, meteory, kozmické stanice, umelé družice, atď.).^[1]

Za diaľkové pozorovania v pravom slova zmysle považujeme fotografovanie bez použitia spektrálnych korekčných filtrov (napr. infračerveného), vplývajúcich na dosahovanú vzdialenosť pozorovania.^{[chýba zdroj}

Slovenský rebríček^[5]5">upraviť | upraviť zdroj

V tabuľkách je uvádzané vždy iba prvé zaznamenané pozorovanie daného objektu z príslušnej lokality, t. j. neobsahuje neskôr zopakované pozorovania.

Najvzdialenejšie pozorovania z územia Slovenskaupraviť | upraviť zdroj

Dosiahnuté vzdialenosti sú uvádzané podľa simulátora panorám Ulricha Deuschleho^[31]. Hviezdička (*) pri vzdialenosti označuje zaokrúhlený údaj, ktorý nebol dodatočne spresniteľný (chýbajú presné súradnice miesta pozorovania).

Najvzdialenejšie vnútroštátne pozorovania v rámci územia Slovenskaupraviť | upraviť zdroj

Dosiahnutá vzdialenosť je uvedená podľa simulátora panorám Ulricha Deuschleho^[31]. Otáznik (^?) označuje pravdepodobný (chýba korektná referenčná simulácia) údaj.

Svetový rekord v diaľkovom pozorovaníupraviť | upraviť zdroj

Aktuálne platný svetový rekord v diaľkovom pozorovaní má hodnotu 443 km^[36]. Išlo o pozorovanie Álp vo Francúzsku zo španielskych Pyrenejí.

Galériaupraviť | upraviť zdroj

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

• 

  Pozorovanie ukrajinských vrchov v pohorí Gorgany (ukr. Ґорґани) z vrchu Wielka Rawka

• 

  Pozorovanie Vysokých Tatier z Vihorlatu

• 

  Pozorovanie ukrajinských Karpát z Vihorlatu

Referencieupraviť | upraviť zdroj

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

• Refrakcia
• Fatamorgána

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Diaľkové pozorovanie

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

• Na obzore – slovenské diaľkové pozorovania, ďaleké výhľady, diaľková fotografia
  • Slovenský rebríček – najvzdialenejšie pozorovania z územia Slovenska
• Dalekie Obserwacje – poľský portál zameraný na diaľkové pozorovania (po poľsky)
• Beyond Horizons – domov aktuálneho svetového rekordu v diaľkovom pozorovaní (po anglicky)