A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Cyril Daxner | |
slovenský právnik, dôstojník, novinár | |
Narodenie | 20. júl 1904 Tisovec |
---|---|
Úmrtie | 7. jún 1945 (40 rokov) Bratislava |
Cyril Daxner de Tótzabar (* 20. júl 1904, Tisovec – † 7. jún 1945, Bratislava) bol slovenský právnik, dôstojník, novinár, národný a kresťanský aktivista, účastník v Malej vojne, organizátor Slovenského národného povstania na východnom Slovensku.
Rodina
Starý otec Štefan Marko Daxner de Tótzabar (1822 – 1891) bol spoluzakladateľ Matice slovenskej, jeden z predstaviteľov Slovenského povstania 1848 – 1849 a tvorca politického programu aktuálneho až do roku 1918. Zapísal sa do dejín ako obranca Evanjelickej cirkvi a. v. pred maďarizáciou na Gemeri a Honte.
Otec bol Ivan Daxner (1860 – 1935), ktorý má priamu spoluúčasť na vytvorení Československej republiky a bol tajomníkom Slovenskej ligy. Podpisoval Clevelandskú a Pittsburskú dohodu, teda dokumenty vedúce k vzniku Československej republiky.
Prastarý otec bol Karol Kuzmány, 1. historický podpredseda MS a superintendent Evanjelickej cirkvi a. v.
Medzi blízkych príbuzných napr. patrí Janko Jesenský (1874 – 1945) spisovateľ, politik a prvý slovenský nositeľ titulu národný umelec a taktiež Juraj Janoška (1882 – 1945) zast. župan, určitý čas predseda Slovenskej národnej strany, účastník SNP, ktorý zomrel tragicky v roku 1945.
Životopis
Cyril Svetozár Daxner sa narodil 20. júla 1904 v Tisovci. Už v detstve prejavoval záujem o národné veci. Maturoval na Gymnáziu v Martine a pokračoval v štúdiu práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Po získaní doktorátu z práva pracoval aj ako redaktor Národných novín v Martine.
Dejinný význam Cyrila Daxnera je v troch oblastiach: v aktívnej účasti v bojoch počas Malej vojny (1939), v organizácií SNP na východnom Slovensku a v kultúrnej i cirkevnej stope, ktorú zanechal v hornozemplínskej oblasti. Vojenskú prezenčnú službu totiž vykonával ako dôstojník delostrelectva v meste Vranov nad Topľou. Po zložení advokátskej skúšky si tu v roku 1934 otvoril kanceláriu.
Cyril Daxner bol známy originálnymi názormi, spoločenským, cirkevným životom, advokátskou praxou a pomocou obyčajným ľuďom. Všímal si aj európske politické dianie, čomu mu napomáhali jazykové znalosti. Ovládal ruštinu, maďarčinu a nemčinu. Cyril Daxner nepatril k žiadnemu politickému zoskupeniu a jeho jedinou prioritou bola obrana národných práv Slovákov. Bol jednoznačne proti nacizmu a pangermanizmu.
V marci 1939 po maďarskom obsadení Podkarpatskej Rusi sa dobrovoľne hlási na veliteľstve v Prešove u Augustína Malára. Ten nasadzuje na front narýchlo zostavené slovenské jednotky ľahkých tankov. Nadporučík delostrelectva Cyril Daxner prijíma velenie nad útočnou vozbou slovenských obrnených vozidiel proti postupujúcim maďarským jednotkám. Počas bojov osobne obsluhuje jedno obrnené vozidlo a po zásahu granátom len o vlások ujde smrti. Radí sa k jedným z hrdinov Malej vojny (1939). K jeho skupine sa pridávajú aj mladí dobrovoľníci z prešovského telegrafného práporu. Cyril Daxner a jeho jednotka je nasadená do prudkých bojov v okolí Nižnej Rybnice.
Neskôr pôsobí ako advokát v meste Vranov nad Topľou. Organizuje odboj a bol kľúčovou postavou občianskej rezistencie na východnom Slovensku so spojením na Bratislavu. Organizoval spojenia s občianskymi skupinami v Humennom, Bardejove, Stropkove. Osobne spolupracoval s Viliamom Žingorom a Ľudovítom Kukorellim. Na základe udania konfidenta ÚŠB bol zradený a 19. apríla 1944 zatknutý spolu s manželkou. Od 15. mája 1944 bol väznený v Ilave a neskôr v Bratislave. Gestapo ho vo februári 1945 odvlieklo do koncentračného tábora Mauthausen-Gusen.
Po oslobodení chorý a podvyživený opúšťa loďou Rakúsko a vracia sa do Bratislavy 24. mája 1945. Pokúša sa dostať k rodinnému príbuznému Jankovi Jesenskému, no od únavy zaspal na ulici a z chladného počasia dostal zápal pľúc. Lekár prof. Sumbol sa ho snažil do poslednej chvíle zachrániť. Cyril Svetozár Daxner zomiera v nemocnici v Bratislave na Hlbokej ceste 7. júna 1945 a je pochovaný na cintoríne pri Kozej bráne.
Ocenenie
Roku 1945 in memoriam vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1939; roku 1946 in memoriam Radom SNP I.tr.; Roku 1939 vyznamenaný Medailou za hrdinstvo a Pamätnou medailou za obranu Slovenska v marci 1939 udelené za bojové nasadenie v Malej vojne (1939). Posledné dve uvedené mu však odobral komunistický režim po roku 1948.
Literatúra
- Bulletin slovenskej advokácie č. 9/2014, č. 10-11/2014
- Malá vojna v marci 1939 a jej miesto v pamäti národa, Zborník príspevkov z vedeckej konferencie organizovanej ÚPN a mestom Spišská Nová Ves v dňoch 19. - 20. marca 2015
- Malá vojna (Vojenský konflikt medzi Maďarskom a Slovenskom v marci 1939), Príspevky a materiály konferencie v Michalovciach, 30. 3. 1993
Pamiatky
V centre mesta Vranov nad Topľou bola v roku 1964 odhalená pamätná tabuľa na dome, kde žil a pracoval. V roku 2015 bola odhalená jeho bronzová busta pred evanjelickým kostolom a. v. Ducha Svätého vo Vranove nad Topľou. Jeho pamiatku si uctila Slovenská advokátska komora, Matica slovenská a Evanjelická cirkev a. v. článkami venovanými jeho životu a odkazu.
Zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľudovít Baláš
Ľudovít Benický (politik)
Ľudovít Boronkai
Šimon Čaplovič
Štefan Čelko
Štefan Ambrózy-Migazzi
Štefan Andráši (generál)
Štefan Atila Brezány
Štefan Bočkai
Štefan Dávid
Štefan Farbaky
Štefan Géci
Štefan Hatvani
Štefan II. Druget
Štefan IV. Druget
Štefan Marko Daxner
Štefan V. Druget
Žigmund Esterházi
Žigmund Géci
Žigmund II. Druget
Žofia Bosniaková
Abrahám Červený
Abrahám Bodon
Adam Dragonsky
Adam Forgáč
Adolf Dobriansky
Alžbeta Bátoriová
Aladár Andráši
Albín Čáki
Alexander Andreánsky
Alexander Buzna
Alexander Gesell
Alexej Čaplovič
Alexius Cörver
Alojz Bogyó
Andrej Černiansky
Andrej Bohuš
Andrej Hadik
Anton Adalbert Bresztyenszky
Anton Andráši
Anton Bernolák
Anton Döller
Anton Forgáč
Anton I. Druget
Anton I. Grasalkovič
Anton II. Grasalkovič
Aristid Abafi
Artúr Görgei
Bas (župan)
Behar
Belo Grünwald
Benedikt Esterházi
Benjamín Geguš
Cyril Daxner
Dávid Baróty-Sabó
Daniel Fischer (lekár)
Dezider Castiglione
Dionýz Andráši
Donč (krajinský hodnostár)
Edmund Beniczky
Eduard Alexander Doležal
Egid Berzevici
Eliáš Augustíni
Emanuel Andráši
Emil Belházy
Emil Dežőfi
Eugen Belházy
Eugen Csiffáry
Eugen Hammersberg
Ferdinand Ďurčanský
Ferdinand Bernolák
Filip I. Druget
Florián Augustín Balogh
František Abafi
František Barkóci (arcibiskup)
František Berchtold
František Esterházi (16. storočie)
František Forgáč (1560 – 1615)
František II. Druget
Friderica Derra de Moroda
Fridrich Dohnány
Gašpar Benický
Gašpar Fejérpataky-Belopotocký
Gabriel Čepčáni
Gabriel Baroš
Gabriel Bošáni
Gabriel Corsan-Avendano
Gabriel I. Druget
Georg Gaál
Gregor František Berzevici
Henrich Berzevici
Ignác Čelko
Igor Daxner
Imrich Esterházi (1664 – 1745)
Imrich Frivaldský
István Bittó
Izák Abrahamides
János Esterházy
Ján Čaplovič (etnograf)
Ján Čaplovič (národný pracovník)
Ján Abrahamides
Ján Ambrozi
Ján Aponi
Ján Augustíni
Ján Balog
Ján Bernolák (úradník)
Ján Bernolák (generál)
Ján Berzevici
Ján Bojmír
Ján Bolla
Ján Burjan
Ján Feješ (publicista)
Ján Filický
Ján Frivaldský
Ján Hadik (1631)
Ján I. Druget
Ján II. Druget
Ján VII. Druget
Ján X. Druget
Júlia Géciová
Július Agárdy
Július Andráši (1823)
Július Andráši (1860)
Július Belházy
Július Bencúr
Július Draskóczy
Jakub Česnegi
Jonáš Bohumil Guoth
Jozef Baťán
Jozef Baláž (kultúrny pracovník)
Jozef Belánsky
Jozef Bencúr (pedagóg)
Jozef Buday
Juliana Korponaiová-Géciová
Juraj Česnegi
Juraj Ďurčanský
Juraj Ambrozi
Juraj Bartal
Juraj I. Druget
Juraj II. Druget
Juraj III. Druget
Juraj IV. Druget
Karl Friedrich von Grävenitz
Karol Ľudovít Doležal
Karol Andráši
Karol Bernolák
Karol Hadai
Karol Jozef Hadik
Koloman Gici
Koloman Ladislav Brezány
Krištof Görgei
Ladislav Amadé
Ladislav Berčéni
Ladislav Bohuslav Bartholomeides
Ladislav Fodor
Lajos Abafi-Aigner
Leopold Andráši
Leopold Branislav Abafi
Móric Beňovský
Martin Bošňák
Martin Hamuljak
Matúš Čák Trenčiansky
Matej Augustíni (starší)
Matej Bel
Melichar Alagi
Melichar Grodecki
Michal Baluďanský
Michal Buľovský
Michal Demeczky
Michal Dionýz Doležal
Michal Fábry
Mikuláš Čáki
Mikuláš Berčéni
Mikuláš Berčéni (generál)
Mikuláš Dohnány
Mikuláš Esterházi (1583 – 1645)
Mikuláš I. Druget
Mikuláš IV. Druget
Omodej Aba
Oskár Bárczy
Pavol Burian
Peter Benický
Peter Krištof Akai
Quido Bausnern
Sándor Bujanovics
Samuel Ambrozi
Samuel Bóniš
Tadeáš Amadé
Terézia Brunšviková
Tomáš Beniczký
Tomáš Bosniak (1572)
Valentín I. Druget
Vavrinec Čaplovič
Viliam Baťán
Viliam Druget
Vladimír Daxner
Vojtech Bernolák
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk