A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Cyril Daxner | |
| slovenský právnik, dôstojník, novinár | |
| | |
| Narodenie | 20. júl 1904 Tisovec |
|---|---|
| Úmrtie | 7. jún 1945 (40 rokov) Bratislava |
Cyril Daxner de Tótzabar (* 20. júl 1904, Tisovec – † 7. jún 1945, Bratislava) bol slovenský právnik, dôstojník, novinár, národný a kresťanský aktivista, účastník v Malej vojne, organizátor Slovenského národného povstania na východnom Slovensku.
Rodina
Starý otec Štefan Marko Daxner de Tótzabar (1822 – 1891) bol spoluzakladateľ Matice slovenskej, jeden z predstaviteľov Slovenského povstania 1848 – 1849 a tvorca politického programu aktuálneho až do roku 1918. Zapísal sa do dejín ako obranca Evanjelickej cirkvi a. v. pred maďarizáciou na Gemeri a Honte.
Otec bol Ivan Daxner (1860 – 1935), ktorý má priamu spoluúčasť na vytvorení Československej republiky a bol tajomníkom Slovenskej ligy. Podpisoval Clevelandskú a Pittsburskú dohodu, teda dokumenty vedúce k vzniku Československej republiky.
Prastarý otec bol Karol Kuzmány, 1. historický podpredseda MS a superintendent Evanjelickej cirkvi a. v.
Medzi blízkych príbuzných napr. patrí Janko Jesenský (1874 – 1945) spisovateľ, politik a prvý slovenský nositeľ titulu národný umelec a taktiež Juraj Janoška (1882 – 1945) zast. župan, určitý čas predseda Slovenskej národnej strany, účastník SNP, ktorý zomrel tragicky v roku 1945.
Životopis
Cyril Svetozár Daxner sa narodil 20. júla 1904 v Tisovci. Už v detstve prejavoval záujem o národné veci. Maturoval na Gymnáziu v Martine a pokračoval v štúdiu práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Po získaní doktorátu z práva pracoval aj ako redaktor Národných novín v Martine.
Dejinný význam Cyrila Daxnera je v troch oblastiach: v aktívnej účasti v bojoch počas Malej vojny (1939), v organizácií SNP na východnom Slovensku a v kultúrnej i cirkevnej stope, ktorú zanechal v hornozemplínskej oblasti. Vojenskú prezenčnú službu totiž vykonával ako dôstojník delostrelectva v meste Vranov nad Topľou. Po zložení advokátskej skúšky si tu v roku 1934 otvoril kanceláriu.
Cyril Daxner bol známy originálnymi názormi, spoločenským, cirkevným životom, advokátskou praxou a pomocou obyčajným ľuďom. Všímal si aj európske politické dianie, čomu mu napomáhali jazykové znalosti. Ovládal ruštinu, maďarčinu a nemčinu. Cyril Daxner nepatril k žiadnemu politickému zoskupeniu a jeho jedinou prioritou bola obrana národných práv Slovákov. Bol jednoznačne proti nacizmu a pangermanizmu.
V marci 1939 po maďarskom obsadení Podkarpatskej Rusi sa dobrovoľne hlási na veliteľstve v Prešove u Augustína Malára. Ten nasadzuje na front narýchlo zostavené slovenské jednotky ľahkých tankov. Nadporučík delostrelectva Cyril Daxner prijíma velenie nad útočnou vozbou slovenských obrnených vozidiel proti postupujúcim maďarským jednotkám. Počas bojov osobne obsluhuje jedno obrnené vozidlo a po zásahu granátom len o vlások ujde smrti. Radí sa k jedným z hrdinov Malej vojny (1939). K jeho skupine sa pridávajú aj mladí dobrovoľníci z prešovského telegrafného práporu. Cyril Daxner a jeho jednotka je nasadená do prudkých bojov v okolí Nižnej Rybnice.
Neskôr pôsobí ako advokát v meste Vranov nad Topľou. Organizuje odboj a bol kľúčovou postavou občianskej rezistencie na východnom Slovensku so spojením na Bratislavu. Organizoval spojenia s občianskymi skupinami v Humennom, Bardejove, Stropkove. Osobne spolupracoval s Viliamom Žingorom a Ľudovítom Kukorellim. Na základe udania konfidenta ÚŠB bol zradený a 19. apríla 1944 zatknutý spolu s manželkou. Od 15. mája 1944 bol väznený v Ilave a neskôr v Bratislave. Gestapo ho vo februári 1945 odvlieklo do koncentračného tábora Mauthausen-Gusen.
Po oslobodení chorý a podvyživený opúšťa loďou Rakúsko a vracia sa do Bratislavy 24. mája 1945. Pokúša sa dostať k rodinnému príbuznému Jankovi Jesenskému, no od únavy zaspal na ulici a z chladného počasia dostal zápal pľúc. Lekár prof. Sumbol sa ho snažil do poslednej chvíle zachrániť. Cyril Svetozár Daxner zomiera v nemocnici v Bratislave na Hlbokej ceste 7. júna 1945 a je pochovaný na cintoríne pri Kozej bráne.
Ocenenie
Roku 1945 in memoriam vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1939; roku 1946 in memoriam Radom SNP I.tr.; Roku 1939 vyznamenaný Medailou za hrdinstvo a Pamätnou medailou za obranu Slovenska v marci 1939 udelené za bojové nasadenie v Malej vojne (1939). Posledné dve uvedené mu však odobral komunistický režim po roku 1948.
Literatúra
- Bulletin slovenskej advokácie č. 9/2014, č. 10-11/2014
- Malá vojna v marci 1939 a jej miesto v pamäti národa, Zborník príspevkov z vedeckej konferencie organizovanej ÚPN a mestom Spišská Nová Ves v dňoch 19. - 20. marca 2015
- Malá vojna (Vojenský konflikt medzi Maďarskom a Slovenskom v marci 1939), Príspevky a materiály konferencie v Michalovciach, 30. 3. 1993
Pamiatky
V centre mesta Vranov nad Topľou bola v roku 1964 odhalená pamätná tabuľa na dome, kde žil a pracoval. V roku 2015 bola odhalená jeho bronzová busta pred evanjelickým kostolom a. v. Ducha Svätého vo Vranove nad Topľou. Jeho pamiatku si uctila Slovenská advokátska komora, Matica slovenská a Evanjelická cirkev a. v. článkami venovanými jeho životu a odkazu.
Zdroj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ľuboš Hlavena
Ľubomír Holčík
Ľubomír Karásek
Ľubomír Lintner
Ľudovít Labaj
Štefan Hríb
Štefan Leška
Štefan Lux
Adolf Svätopluk Osvald
Agneša Kalinová
Alexander Bizai
Alexander Kunoši
Alexander Mach
Alexander Piroš
Alexej Fulmek
Ambro Pietor
Andrej Černiansky
Andrej Ľudovít Katina
Andrej Ľudovít Radlinský
Andrej Bán
Andrej Chrenko
Andrej Hablák
Andrej Pavčo
Andrej Rojko
Anna Ghannamová
Anton Gracík
Arpád Juhász
Artur Bekmatov
Blanka Poliaková
Bohdan Pavlů
Bohuslav Chňoupek
Bohuslav Nosák
Branislav Ondruš
Cyril Daxner
Daniel Bútora
Daniel Gabriel Lichard
Daniel Krajcer
Daniel Mikletič
Dezider Hoffmann
Drahoslav Machala
Dušan Gabáni
Eduard Chmelár
Eduard Friš
Elena Akácsová
Elena Antalová
Emanuel Lehocký
Emil Benčík
Emo Bohúň
Eugen Fried
Eugen Gindl
Eugen Korda
Eva Jaššová
Eva Kováčová (poetka)
František Holdoš
František Novosád
František Richard Osvald
Gabriela Rothmayerová
Gregor Martin Papucsek
György Herdics
Gyula Bárdos
Hana Fábry
Henrich Krejča
Ignác Gessay
Igor Gallo
Imrich Gazda
Irena Brežná
Ján Čomaj
Ján Adolf Ferienčík
Ján Hrušovský
Ján Janček (politik)
Ján Jančovic
Ján Juraj Korenko
Ján Klinovský
Ján Kubašek
Ján Kuciak
Ján Mallý-Dusarov
Ján Matej Korabinský
Ján Motulko
Ján Pankúch
Ján Pocisk
Ján Pravoslav Leška
Július Horváth
Janka Bleyová
Jarmila Lajčáková-Hargašová
Jaroslava Blažková
Jaroslav Dušek (novinár)
Jerguš Ferko
Jozef Darmo
Jozef Dunajovec
Jozef Hajko
Jozef Hušek
Jozef Jedľovský
Jozef Kiss
Jozef Kovalík (novinár)
Jozef Miloslav Hurban
Julius Andreas Hefty
Juraj Alner
Juraj Babka
Juraj Haríň
Juraj Koza-Matejov
Juraj Kučírek
Juraj Kvas
Juraj Palkovič (1769 – 1850)
Karin Lászlová
Karl Benyovszky
Karol Chmel
Karol Ježík
Karol Kuzmány
Karol Lovaš
Karol Murgaš (politik)
Katarína Eva Čániová
Koloman Banšell
Laco Novomeský
Ladislav Ďurkovič
Ladislav Paška
Leopold Lahola
Leopold Moravčík
Lev Hanzel
Lucia Ďuriš Nicholsonová
Lukáč Mácsai
Lukáš Krivošík
Mária Follrichová
Márius Kopcsay
Marián Gavenda
Marián Leško
Martina Grochálová
Martina Ostatníková
Martin Brezina
Martin Hanus (novinár)
Martin Ježo
Martin Medňanský
Matej Josko
Michal Kovačič
Michal Múdry-Šebík
Michal Polák (novinár)
Mikuláš Štefan Ferienčík
Mikuláš Berka
Milan Alexander Getting
Milan Lichard
Milan Polák (teatrológ)
Miloš Hrušovský
Miroslava Kernová
Miroslav Iringh
Miroslav Kollár
Miro Kern
Oľga Belešová
Oľga Feldeková
Oľga Keltošová
Ondrej Klokoč
Ondrej Plachý
Otomar Kubala
Oto Herman
Patrik Herman
Pavel Blaho (1867)
Pavel Cmorej
Pavel Kapusta
Pavol Hudák (básnik)
Pavol Janík (spisovateľ)
Peter Bárdy
Peter Bielik (moderátor)
Peter Juščák
Peter Kellner-Hostinský
Peter Kubínyi
Peter Mišák
Peter Morvay
Peter Prídavok
Peter Víťazoslav Rovnianek
Róbert Kotian
Radoslav Baťo
Ria Gehrerová
Richard Dírer
Richard Erdöfy
Richard Rybníček
Robert Hajšel
Roman Kaliský
Roman Samotný
Rudolf Jurolek
Samuel Ambrozi
Soňa Čechová
Stanislav Háber
Stano Marček
Tamara Heribanová
Theo H. Florin
Tibor Kočík
Tibor Molek
Tido J. Gašpar
Tina Čorná
Tom Nicholson
Vahram Chuguryan
Veronika Prušová
Viktor Dvorčák
Viliam Pokorný
Vladimír Jancura
Vladimír Moravčík (1908)
Zuzana Kovačič Hanzelová
Zuzana Kuglerová
Zuzana Martináková (politička)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
