Chrám svätého Juraja (Sofia)

	Chrám svätého Juraja
	Rotunda svätého Juraja
	pravoslávny chrám
	celkový pohľad na budovu z východu
	Patrocínium: svätý Juraj
Štát	Bulharsko
Oblasť	Sofia
Okres	Stoličný
Mesto	Sofia
Rajón	Sredec
Náboženstvo
- cirkev	Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice	42°41′49″S 23°19′22″V / 42,696861°S 23,322861°V
Výška
- hlavnej lode	14 m
Ďalšie údaje
- počet lodí	3
- počet kupol	1
Výstavba	prvá štvrtina 4. storočia
Dátum
- posvätenia	1999
	Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
	Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Saint George Rotunda Church, Sofia
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Architektonický portál

Súradnice: 42°41′49″S 23°19′22″V / 42,696861°S 23,322861°V

Chrám svätého Juraja (bulh. Храм „Свети Георги“ – Chram „Sveti Georgi“) ranokresťanský chrám Bulharskej pravoslávnej cirkvi zo začiatku 4. storočia, ktorý sa nachádza v meste Sofia v oblasti Sofia v juhozápadnom Bulharsku.

Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.

Ide o najstaršiu celkovo zachovanú budovu v Sofii, ktorá sa do súčasnosti využíva. Chrám je postavený vo forme rotundy. Je súčasťou archeologického komplexu Balkan. V chráme sa nachádza fresková výzdoba z niekoľkých historických období.

Chrám je zasvätený svätému Jurajovi.

Iné názvy

Chrám je známy aj ako Rotunda svätého Juraja (bulh. Ротонда „Свети Георги“ – Rotonda „Sveti Georgi“), Chrám svätého Juraja Víťazného (bulh. Храм „Свети Георги Победоносец“ – Chram „Sveti Georgi Pobedonosec“), alebo len Rotunda (bulh. Ротондата – Rotondata).¹⁶

Lokalita

Chrám svätého Juraja sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v rajóne Sredec vo vnútornom dvore hotela Balkan.²⁷⁶ Leží v najzápadnejšej časti archeologického komplexu Balkan.¹⁶

Dejiny

Celkový pohľad na archeologický komplex Balkan s Chrámom svätého Juraja v jeho západnej časti

Budova bola postavená v priebehu prvej štvrtiny 4. storočia.¹⁵ v tzv. Konstantinovej štvrti antickej Serdiky počas panovania cisára Konštantína I. Veľkého, kedy bolo mesto v najväčšom rozkvete.¹⁶ Komplex, ktorého bola stavba súčasťou vznikol pravdepodobne už v priebehu 2. storočia – 3. storočia.⁵

Presný pôvodný účel budovy nebol do dnešného dňa ustanovený, napriek tomu, že od začiatku 20. storočia na mieste prebehlo niekoľko archeologických prieskumov. Predpokladá sa však, že išlo buď o rímske termálne kúpele, alebo o martýrium (kultová budova slúžiaca na uchovávanie relikvií svätcov),¹⁶³ prípadne mauzóleum.³ S teóriou, že by mohlo ísť o stavbu rímskych termálnych kúpeľov prišiel profesor Bogdan Filov, ktorého tím v priebehu archeologických vykopávok objavil pod podlahou stavby hypokaustálny systém.⁶ Nie je vylúčené ani to, že išlo o termálne kúpele neskôr premenené na martýrium, alebo mauzóleum.³

Ešte koncom 4. storočia budova začala slúžiť v tej dobe novozavedenému náboženstvu – kresťanstvu, pričom sa využívala ako miesto, kde sa vykonávali krsty. V polovici 5. storočia bola pôvodná budova čiastočne poškodená (neporušená ostala centrálna rotundová časť) v dôsledku nájazdov Hunov.⁶ Pravdepodobne v priebehu 6. storočia sa budova začala využívať ako kresťanský chrám.¹⁶

V roku 1353 bola budova poškodená v dôsledku silného zemetrasenia, pričom k poškodeniu došlo predovšetkým v priestore kupoly, ktorá sa čiastočne zrútila a neskôr bola obnovená.⁶ V diele Vladislava Gramatika Razkaz za prenasiane na moštite na sveti Ivan Rilski ot Tărnovo v Rilskija manastir (bulh. Разказ за пренасяне на мощите на свети Иван Рилски от Търново в Рилския манастир, doslovne: Príbeh o prenose relikvií svätého Ivana Rilského z Tărnova do Rilského monastiera) z roku 1479 je Chrám svätého Juraja spomenutý ako metropolitný chrám.¹⁶ Spomenutý je z dôvodu, že počas prenášania boli relikvie svätého Ivana Rilského v chráme po dobu jedného týždňa uložené. Gramatikovo dielo predstavuje najranejšie písomné svedectvo o existencii chrámu.⁶

V priebehu 16. storočia bol chrám premenený na mešitu.¹⁶

Po oslobodení Bulharska v roku 1878 bol jeho účel opätovne zmenený na chrám.¹ Budova však po oslobodení najskôr dočasne slúžila ako mauzóleum kniežaťa Alexandra I. Batenberga a neskôr sa využívala ako sklad.¹⁶

Po roku 1915 prebehli na budove čiastočné reštauračné práce.¹ V roku 1927 bola budova chrámu vyhlásená za národnú starožitnosť.² V rokoch 1952 – 1955 prebehol archeologický prieskum pri ktorom bola ustanovená architektonická schéma budovy.¹ V roku 1955 bol budove zároveň pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.²⁷² V 70. rokoch 20. storočia prebehli na budove ďalšie reštauračné práce.¹

V roku 1998 bola budova po dlhšej rekonštrukcii a reštauračných prácach obnovená a začala fungovať ako múzeum. V roku 1999 bol chrám slávnostne vysvätený. V roku 2010 sa Chrám svätého Juraja opätovne stal funkčným chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi.⁶

Charakteristika

Detailný pohľad na tambur chrámu zakončený kupolou

Dnešný chrám bol súčasťou neskoroantickej verejnej budovy so zložitou a originálnou architektonickou schémou.¹⁶ Budova je rotunda so symetrickou architektonickou schémou.¹ Celá budova (okrem základov) je postavená¹⁵ z červených⁵ tehál¹⁵ spojených maltou.¹

Ide o trojloďovú stavbu s kupolou.⁵³v

Vchod do budovy je zo západnej strany¹ a ústil do jednej z hlavných ulíc antickej Serdiky.⁵

Z prvej západnej predsiene,¹ ktorá bola takmer elipsovitého pôdorysu z dôvodu existencie konch v jej severnej a južnej časti³ a v súčasnosti je v ruinách sa prechádzalo do vestibulu s pôdorysom v tvare kríža. Priestor vestibulu bol v priebehu dejín niekoľkokrát prestavovaný. V južnom oddelení vestibulu bol postavený bazén.¹ Z vestibulu viedli dva klenuté vchody do priestoru druhej východnej predsiene, ktorá sa skladá z troch oddelení,¹⁵ ktoré boli vzájomne prepojené.⁵ Dve postranné oddelenia predsiene sú prepojené s bočnými loďami chrámu – južnou a severnou.³¹ Východná predsieň bola predĺžením centrálnej chrámovej lode.³ Obidve predsiene boli vo forme exonartexov.¹

Južná aj severná loď sú vo východnej prepojené vchodmi s polkruhovými apsidami, ktoré tesne priliehajú k samotnej konštrukcii rotundy.¹³ Bočné lode boli k budove pristavané neskôr, predpokladá sa, že v priebehu 6. storočia.³

Centrálna loď je takmer štvorcového pôdorysu, pričom vo východnej časti je ukončená apsidou, ktorá je taktiež štvorcová.¹³ Vnútorné priestranstvo centrálnej lode je kruhové so štyrmi polkruhovými nikami v rohoch.⁵ V jednej z ník sa nachádzal bazén.¹³ Hlavná loď s kupolou dosahuje výšky 14 metrov.⁵ Bola s bočnými loďami prepojená klenutými vchodmi.³ Nad centrálnou loďou je na vysokom a širokom tambure postavená polosférická kupola.¹³

Priestor chrámu je osvetlený prostredníctvom mohutných okien, ktoré sa nachádzajú v severovýchodnej a juhovýchodnej časti budovy, ako aj v priestore tamburu.¹

Pod podlahou chrámu sa nachádza vedenie tzv. pseudohypokaustu – teda rozvodného systému, ktorý pozostáva z radov klenutých tehlových tunelov, ktoré boli postavené za účelom ventilácie a hydroizolácie stavby.¹

Fresková výzdoba

V chráme sa nachádza fresková výzdoba, ktorá bola zhotovená v celkovo piatich etapách, pričom až tri etapy pochádzajú z obdobia stredoveku.¹⁶ Výzdoba z obdobia antiky bola zhotovená technikou al fresco, stredoveké maľby boli zhotovené zmiešanou technikou ktorá sa začínala technikou al fresco a dokončovala temperou metódou al secco.¹

Prvá etapa

Fresky z prvej etapy pochádzajú zo 6. storočia. Ide o typickú rímsko-byzantskú freskovú výzdobu, ktorá pozostáva z rastlinných motívov. Fresky z tejto etapy sú svetlozelenej farby.¹¹⁶

Druhá etapa

Fresky z tejto etapy boli odkryté v priebehu reštauračných prác v 70. rokoch 20. storočia.¹ Ide o prvú z troch stredovekých etáp výzdoby chrámu. Fresky z tejto etapy pochádzajú z konca 10. storočia,¹⁶ alebo začiatku 11. storočia. Vznikli pravdepodobne počas panovania cára Simeona I., Petra I., alebo Samuila, pričom táto éra je označovaná ako tzv. „zlatý vek bulharskej kultúry“ v období Prvého bulharského cárstva.⁶

Objavené boli na stenách pri základe kupoly.¹

Ide o zobrazenia troch prorokov v celej veľkosti a nad nimi vlys,⁶ kde je zobrazených osem monumentálnych figúr,⁶¹ ktoré sú vysoké tri metre¹ a predstavujú letiacich anjelov,⁶¹ čo je zriedka používaný motív, ktorý robí fresky z tejto etapy unikátnymi.¹ Zobrazení anjeli letia smerom na východ k oltárnemu priestoru chrámu.⁶ Z tejto etapy pochádzajú taktiež fresky zhotovené vo vlyse v tambure. Tieto fresky zobrazujú šestnástich prorokov.¹

Tieto zobrazenia sa vyznačujú krásou a pôvabom kresby, ako aj pestrým sfarbením.¹

Tretia etapa

Fresky z tejto etapy pochádzajú¹⁶ z druhej polovice⁶ 12. storočia.¹⁶

Časť fresiek z tejto etapy sa nachádza vo vlyse, kde sú aj zobrazenia prorokov z predchádzajúcej etapy. Od starších fresiek sú oddelené pásom s nápisom v gréčtine. Predstavujú fragmenty scén z evanjelií.¹ Druhá časť fresiek z tohto obdobia sa nachádza nad vchodom do chrámu, pričom v tejto časti je zobrazená skupina piatich svätcov.¹

Fresky z tejto etapy sa spájajú s vplyvom byzantskej maľby a to predovšetkým ich monumentalitou, pokojnou vážnosťou postáv, ich statickými pózami, ako aj plochejším spracovaním foriem a monochromatickým rozsahom.¹

Štvrtá etapa

Fresky z tejto etapy pochádzajú z konca 14. storočia. Nachádzajú sa v priestore kupoly a pod ňou. Fresky v kupole sú od tých v podkopolovom priestore oddelené pásom s nápisom v bulharčine, ktorý predstavuje žalmy biblického kráľa Dávida. Fresky pod kupolou sú umiestnené vo vlyse a predstavujú zobrazenia dvadsiatich dvoch biblických prorokov v celej veľkosti, v antických odevoch a s veľkými zvitkami v rukách. Z tejto etapy pochádza taktiež zobrazenie Krista Pantokratora obklopeného štyrmi anjelmi a symbolmi evanjelistov.¹⁶ Toto zobrazenie sa nachádza na vrchole klenby.¹

Maľby z tejto etapy sú typickými predstaviteľmi bulharského výtvarného umenia 14. storočia, čo sa prejavuje predovšetkým dynamickými pózami, ako aj jasnou expresívnou kresbou.¹ Boli zhotovené po silnom zemetrasení v roku 1353, pri ktorom sa zrútila časť kupoly chrámu.⁶

Piata etapa

Posledná etapa pochádza zo 16. storočia¹⁶ a obrazce z nej teda boli zhotovené potom, čo sa Sofia dostala pod osmanskú nadvládu a chrám bol premenený na mešitu. Z tohto obdobia sa zachovali fragmenty fresiek, ktoré sú zhotovené červenou farbou a predstavujú dekoratívne motívy.⁶

Relikvie svätého Juraja Najnovšieho Sofijského

V bulharskej národnej pamätí je chrám spojený s menom svätého Juraja Najnovšieho Sofijského, bulharského mučeníka, ktorý zahynul mučeníckou smrťou v roku 1530 a bol obyvateľmi Sofie pochovaný v priestore chrámu. Neskorší osud jeho pozostatkov nie je známy.⁶

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu¹²⁷

Rok vyhlásenia: 1927 ako národná starožitnosť,² 1955 ako kultúrna pamiatka národného významu²⁷

Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská, archeologická a umelecká hodnota budovy²⁷

Galéria

celkový pohľad na chrám z juhozápadu
celkový pohľad na chrám z juhovýchodu
celkový pohľad na chrám z juhu
pohľad na chrám zo severovýchodu
pohľad na severnú fasádu chrámu
pohľad na chrám zo severozápadu
pohľad na západnú fasádu chrámu
pohľad na polkruhovú apsidu severnej lode
pohľad na štvorcovú apsidu centrálnej lode
detail okna v apside južnej lode
pohľad na dva klenuté vchody vedúce do priestoru východnej predsiene
detail z južnej fasády
detail zo severozápadnej fasády
chrám na historickej fotografii zhotovenej v roku 1969
chrám na historickej fotografii zhotovenej v roku 1907
pohľad do priestoru kupoly chrámu z interiéru
interiér chrámu

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab ^ac ^ad ^ae ^af ^ag ^ah ^ai ^aj ^ak ^al ^am ^an ^ao ^ap ^aq ^ar ^as ^at ^au ^av ^aw ^ax ^ay ^az ^ba ^bb ^bc ^bd ^be ^bf ^bg ^bh KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – Sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija", 2024. 704 s. ISBN 978-954-8104-43-2. S. 432 – 434.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в област София град online. ninkn.bg, cit. 2025-07-05. Dostupné online.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p NIKOLOVA, Bistra. Pravoslavnite cărkvi prez bălgarskoto srednovekovie IX – XIV v.. Sofia : AKADEMIČNO IZDATELSTVO "Prof. MARIN DRINOV", 2002. 208 s. ISBN 954-430-762-1. S. 180 – 182.
↑ MAVRODINOV, Nikola. Starobălgarsko izkustvo – Izkustvoto na Părvoto bălgarsko carstvo. Sofia : Izdatelstvo "Iztok – Zapad", 2013. ISBN 978-619-152-186-9. S. 390 – 392.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar; TULEŠKOV, Nikolaj. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Izdatelstvo "Direct services", 2017. 180 s. ISBN 978-954-8931-51-9. S. 100.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab ^ac ^ad ^ae ^af ^ag ^ah KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud", 2017. 420 s. ISBN 978-954-8104-36-4. S. 338 – 340.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Наследството на София online. io.morphocode.com, cit. 2025-07-05. Dostupné online.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Juraja (Sofia)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[ref11-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab ^ac ^ad ^ae ^af ^ag ^ah ^ai ^aj ^ak ^al ^am ^an ^ao ^ap ^aq ^ar ^as ^at ^au ^av ^aw ^ax ^ay ^az ^ba ^bb ^bc ^bd ^be ^bf ^bg ^bh KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – Sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija", 2024. 704 s. ISBN 978-954-8104-43-2. S. 432 – 434.

[ninkn.bg-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в област София град online. ninkn.bg, cit. 2025-07-05. Dostupné online.

[ref22-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p NIKOLOVA, Bistra. Pravoslavnite cărkvi prez bălgarskoto srednovekovie IX – XIV v.. Sofia : AKADEMIČNO IZDATELSTVO "Prof. MARIN DRINOV", 2002. 208 s. ISBN 954-430-762-1. S. 180 – 182.

[ref23-4] MAVRODINOV, Nikola. Starobălgarsko izkustvo – Izkustvoto na Părvoto bălgarsko carstvo. Sofia : Izdatelstvo "Iztok – Zapad", 2013. ISBN 978-619-152-186-9. S. 390 – 392.

[ref2-5] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p RUSKOV, Kiril; ANGELOV, Čavdar; TULEŠKOV, Nikolaj. Sofia – architekturni zabeležitelnosti. Sofia : Izdatelstvo "Direct services", 2017. 180 s. ISBN 978-954-8931-51-9. S. 100.

[ref1-6] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o ^p ^q ^r ^s ^t ^u ^v ^w ^x ^y ^z ^aa ^ab ^ac ^ad ^ae ^af ^ag ^ah KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" – Knigoizdatelska kăšta "Trud", 2017. 420 s. ISBN 978-954-8104-36-4. S. 338 – 340.

[io.morphocode.com-7] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f Наследството на София online. io.morphocode.com, cit. 2025-07-05. Dostupné online.

1

6

2

7

5

3