Chorál (z lat. cantus choralis, zborový spev, alebo z gréc. choros, tanečné kolo, zbor) je jednohlasný spev, spievaný väčšinou väčším počtom osôb, pôvodne bez sprievodu hudobných nástrojov. Texty chorálov bývajú často latinské, buď prevzaté z Biblie (najviac zo žalmov) alebo majú charakter modlitby. Chorál je pôvodne duchovnou piesňou, využíval sa však tiež ako bojová pieseň, demonštrujúca odvahu vojsk.

Spev chorálu môže byť sylabický, kedy na každú slabiku pripadá jedna nota, alebo melizmatický, kedy chorál obsahuje bohatú melodickú ozdobu jednej slabiky.

Pauzy

Chorál nemá takt ani metrum (t.j. pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných dôb), rytmus je určený spievaným textom. Zvláštny význam majú tieto pauzy:

• pausa minima / najmenšia pauza (zvisle preškrtnutá horná linka) slúži na rýchle obnovenie dychu, pokiaľ nevystačí. Zároveň sa nepatrne pretiahne nota pred pauzou a to i vtedy, pokiaľ sa nádych nerobí;
• pausa minor / menšia pauza (zvisle preškrtnuté dve prostredné linky) značí členenie hudobnej frázy;
• pausa major / veľká pauza (zvisle preškrtnuté všetky linky – ako taktová čiara) znamená koniec frázy a slúži k dokonalému nádychu;
• pausa finalis / konečná pauza (dvojité zvislé preškrtnutie všetkých liniek) značí koniec hudobnej vety, alebo striedanie zborov.

Pozri aj

• Gregoriánsky chorál

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chorál na českej Wikipédii.

Externé zdroje

• Slovenský spevníček : 75 národných piesní pre mužský zbor z r. 1912 - dostupné v elektronickej podobe v Digitálnej knižnici Univerzitnej knižnice v Bratislave