Takt v hudbe udáva striedanie prízvučných a neprízvučných nôt, čiže rytmus skladby.

Takt skladby je určený na začiatku skladby (za kľúčom a predznamenaním) dvoma číslami. Horné číslo udáva počet dôb v takte, spodné číslo udáva na ktorú notu budeme počítať jednu dobu. Obyčajne to býva štvrťová alebo osminová nota, menej často aj polová. Jednotlivé takty od seba oddeľujeme zvislou taktovou čiarou.

Napríklad v troj štvrťovom takte môžu byť tri štvrťové noty. Štvrťové noty môžeme nahradiť aj inými notami či pauzami tak, aby ich celkové trvanie zodpovedalo trom štvťovým notám.

Jednoduché takty

Jednoduché takty sú dvojdobé, alebo trojdobé, ktoré majú jednu prízvučnú a jednu resp. dve neprízvučné doby. Používajú sa hlavne dvojštvrťové, trojštvťové, dvojosminové a trojosminové takty.

Zložené takty

Zložené takty vznikajú spojením dvoch, alebo viacerých jednoduchých taktov. Takéto takty majú hlavný prízvuk na prvej note a jeden alebo viac vedľajších prízvukov. Napríklad spojením dvoch dvojštvrťových taktov dostaneme často používaný štvorštvrťový takt:

Štvorštvrťový takt sa často označuje namiesto číslic písmenom „C“:

Ďalším často používaným taktom je šesťosminový takt, ktorý je zložený z dvoch trojosminových taktov (prípadne môže byť zložený aj z troch dvojosminových taktov).

Štvorštvrťový aj šesťosminový takt sú príkladmi pravidelne zložených taktov, pretože boli vytvorené z dvoch rovnakých jednoduchých taktov. Niekedy sa však v hudbe môžu vyskytovať aj nepravidelne zložené takty, napr. päťosminový (zložený z jedného dvojosminového a jedného trojosminového taktu).

Predtaktie

Predtaktie je neúplný takt, ktorý sa môže nachádzať na začiatku skladby. Zvyšné noty taktu sa obyčajne nachádzajú na konci skladby (alebo nejakej jej ucelenej časti).