Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Štruktúra chlorofylov a, b a d

Chlorofyl je zelené farbivo (pigment) obsiahnuté v rastlinách, siniciach a niektorých riasach uložené v chloroplastoch (listová zeleň) viazané na molekulu bielkoviny.

Jednu karboxylovú skupinu má esterifikovanú fytolom. Chlorofyl má dôležitú úlohu pri premene svetelnej energie na energiu chemickú pri fotochemickom procese v rastlinách (fotosyntéza).

Chlorofyl patrí k fotosyntetickým pigmentom spolu s fykobilinami a karotenoidmi, ktoré však majú inú farbu a absorbujú energiu z odlišnej časti viditeľného svetelného spektra. Chlorofyl je zelený, pretože absorbuje modrú (vlnová dĺžka = 430 – 460 nm) a červenú časť (640 – 700 nm) svetelného spektra a ostatné odráža. Tým sa nám javí ako zelený a udáva tak základnú farbu všetkým fotosyntetizujúcim rastlinám.

Chemicky sa radí medzi porfyríny s komplexne viazaným kovovým horčíkom. Typy chlorofylov: a, b, c, d, bakteriochlorofyl a, b. Molekuly chlorofylu sú na tylakoidných membránach, ktoré sú v rastlinách umiestnené v chloroplastoch, kde s bielkovinami a ďalšími pigmentmi tvoria základ fotosystémov I a II.

Typy chlorofylu

Chemický portál Biologický portál