Charta 77 - Biblioteka.sk

Upozornenie: Prezeranie týchto stránok je určené len pre návštevníkov nad 18 rokov!
Zásady ochrany osobných údajov.
Používaním tohto webu súhlasíte s uchovávaním cookies, ktoré slúžia na poskytovanie služieb, nastavenie reklám a analýzu návštevnosti. OK, súhlasím


Panta Rhei Doprava Zadarmo
...
...


A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9

Charta 77

Charta 77 bola občianska iniciatíva v normalizačnom Česko-Slovensku, nazvaná podľa svojho prvého dokumentu – Prohlášení Charty 77 z 1. januára 1977.[1] Kritizovala „politickú a štátnu moc“ za nedodržiavanie ľudských a občianskych práv, k čomu sa ČSSR zaviazala pri podpise Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe v Helsinkách v roku 1975.

Charta vydala celkovo 598 dokumentov, prevažne upozorňujúcich na porušovanie ľudských práv a náboženských slobôd. Chartu reprezentovali traja hovorcovia, ktorí overovali pravosť zverejnených dokumentov. Trestom za angažovanie bolo prenasledovanie tých, ktorí prehlásenie Charty podpísali, alebo s ňou spolupracovali. Aj z tohto dôvodu sa signatári Charty (chartisti) nazývali aj disidenti. Do roku 1989 podpísalo Chartu približne 1 883 signatárov, z ktorých bolo menej ako 50 zo Slovenska (najznámejší z nich boli Dominik Tatarka, Miroslav Kusý, Miklós DurayHana Ponická, ktorá však Chartu podpísala až v decembri 1989).

Význam

Hoci deklarovaným zámerom autorov Charty bolo, aby signatári reprezentovali rôzne povolania, politické postoje i náboženské vyznania, fakticky spoločenstvo okolo Charty tvorili takmer výhradne ľavicoví intelektuáli z pražského prostredia, často bývalí členovia komunistickej strany. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa viacerí signatári Charty 77 výrazne zapojili do verejného života (napríklad Václav Havel).

Charta 77 je dnes historikmi[2] považovaná za jednu z najvýznamnejších akcií odporu voči režimu v období normalizácie po roku 1968, čo je však spôsobené aj faktom, že v čase jej vzniku a pôsobenia žiadne ďalšie viditeľné organizované opozičné akcie proti režimu prakticky neexistovali. Skutočný vplyv Charty na dianie v krajine bol obmedzený tým, že počet signatárov Charty bol vzhľadom k celkovému počtu obyvateľov malý, a zároveň ich pôsobenie bolo cenzúrované[3] a k občanom sa dostávalo najmä prostredníctvom vysielania „štvavých vysielačiek“ Slobodná Európa a Hlas Ameriky.[4] Podiel na slabom povedomí obyvateľstva o dianí okolo Charty malo aj vysoko intelektuálske prostredie, ktoré sa okolo Charty utvorilo.[3]

Tým, že nezískala výraznejšiu podporu obyvateľstva sa Charta 77 zásadne líšili od poľského odborového hnutia Solidarita, ktoré sa čoskoro po svojom vzniku v roku 1980 stalo masovým a vyzvalo komunistický režim k boju o politickú moc a neskôr aj prispelo k jeho pádu.

Vznik

Jedným z podnetov vzniku Charty 1977 bol represívny postup mocenských orgánov proti undergroundovej skupine The Plastic People of the Universe. Taký postup (zadržanie) bol možný preto, že v ČSSR sa v praxi nikdy nepristupovalo k dodržiavaniu ľudských práv tak, ako s k tomu zaviazal prezident Gustáv Husák svojím podpisom pod Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) v Helsinkách v roku 1975. Organizátori začali v decembri 1976 zhromažďovať podpisy občanov rôzneho politického aj profesijného zamerania pod vyhlásenie Charty 77. Text vyhlásenia poukazoval na to, že pakty podpísané v Helsinkách (Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach), ktoré boli v októbri 1976 zverejnené v Zbierke zákonov, nie sú dodržiavané a reálne tak platia iba na papieri.

Prvých 242 signatárov text podpísalo už koncom decembra 1976 na samostatných kartičkách s textom „Súhlasím s vyhlásením Charty 77 z 1.1.1977.“. Jeden z nich neskôr svoj podpis odvolal.[5] Ďalšie podpisy však aj napriek represiám pribúdali. V prevažnej väčšine bolo vyhlásenie podpisované v Česku. Do konca roka 1989 Chartu podpísalo 1 889 signatárov.[2] Mená signatárov boli priebežne zverejňované v podpisových dokumentoch, vydávaných hovorcami Charty. Nie všetky podpisové lístky sa však k hovorcom dostali. Straty, zničenia kartičiek, zásahy Verejnej bezpečnosti (VB) a Štátnej bezpečnosti (ŠtB) spôsobili, že identitu tejto skupiny signatárov bolo možné čiastočne zrekonštruovať až dodatočne, po roku 1989.[6]

Ročné prírastky zverejňovaných podpisov podľa zoznamu 1 889 signatárov v zdroji [2]
Tri mená bez uvedeného dátumu zverejnenia sú priradené k roku 1989.

Reakcia

Bližšie informácie v článkoch: Anticharta a Akcia Asanácia

Hoci samotný text vyhlásenia Charty nezverejnilo v januári 1977 žiadne oficiálne česko-slovenské médium, režim voči nemu spustil ostrú kampaň. Rudé právo uverejnilo 12. januára 1977 vyhlásenie pod názvom Ztroskotanci a samozvanci.[7] Na 28. januára 1977 boli do Národného divadla v Prahe pozvaní národní umelciherci a iné osobnosti známe z kultúrneho života. Na zhromaždení prečítala herečka Jiřina Švorcová vyhlásenie česko-slovenských výborov umeleckých zväzov Za nové tvorivé činy v mene socializmu a mieru, ktoré vyjadrovalo lojalitu komunistickému režimu.[8] Prítomní (a neskôr ďalší) podpisom vyjadrovali súhlas s týmto prejavom, čo dostalo názov anticharta.

ŠtB realizovala v rokoch 1978 – 1984 operáciu s krycím názvom Akcia Asanácia („Akce Asanace“), v rámci ktorej zastrašovala a šikanovala nepohodlné osoby, najmä signatárov Charty 77 a snažila sa ich donútiť vysťahovať sa z Česko-Slovenska.[9] Pri akcii boli používané rôzne formy psychického aj fyzického nátlaku a vydierania. V rámci akcie boli k emigrácii nútení napr. Milan Hlavsa, Vratislav Brabenec, Jaroslav Hutka, Svatopluk Karásek, Václav Malý, Karol Sidon alebo Pavel Landovský, pričom časť z nich na emigráciu pristúpila. Celkovo opustilo Česko-Slovensko až 280 signatárov Charty, tzn. približne 15%.[9]

Činnosť

Charta 77 si vytýčila za cieľ viesť konštruktívny dialóg s politickou a štátnou mocou. Upozorňovala najmä na rôzne konkrétne prípady porušovania ľudských práv, viedla ich dokumentáciu a tiež navrhovala riešenia.

Počas dobu svojej existencie sa vyjadrila k radu spoločenských problémov, ako napríklad k diskriminácii v zamestnaní a povolaní, ku slobode cestovania, ku stavu životného prostredia, k právam veriacich občanov a stavu rádov, stavu ekonomiky, problematike dôchodcov, k toxikománii a mnohým ďalším. Niekoľkokrát tiež žiadala amnestiu pre konkrétnych uväznených politických väzňov.

Od roku 1978 vydávala nezávislá skupina signatárov časopis Informácie o Charte 77 („Infoch“). V ňom boli publikované dokumenty Charty 77, vyjadrenia Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS) a informácie o samizdatových novinkách. Časopis bol nezávislý nielen od štátnej moci, ale aj od samotnej Charty 77. Avšak úzko spolupracoval s jej hovorcami.

Nadácia Charty 77

Na podporu Charty 77 bola v Štokholme v roku 1978 založená Nadácia Charty 77, v novembri 1989 presťahovaná do Česko-Slovenska a po jeho rozdelení bola tiež rozdelená na slovenskú a českú nadáciu.[10]

Hovorcovia

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam hovorcov Charty 77

Navonok bola skupina reprezentovaná hovorcami Charty 77, ktorí ručili za pravosť dokumentov, vydávaných v jej mene. Každý rok bola určená trojica hovorcov, celkovo sa v tejto funkcii počas činnosti Charty vystriedalo 44 rôznych osôb. Boli vyberaní tak, aby zastupovali čo možno najširšie spektrum Charty, v ktorej sa miešali rôzne filozofické, politické a spoločenské názory. Hovorcovia patrili k najviac prenasledovaným signatárom.[11]

Na Slovensku

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam slovenských signatárov Charty 77

Počty uvádzaných slovenských signatárov sa pohybujú v rozsahu 36 – 42, tzn. približne len 2 % z celkových 1 889 signatárov. Článok Akcia „KNIHA“ : Charta 77 na Slovensku historika ÚPN Petra Baluna, vydaného v roku 2007 v periodiku Pamäť národa uvádza s odvolávkou na súkromný archív Miroslava Lehkého, jedného z trojice hovorcov Charty 77 v roku 1990, zoznam 36 signatárov.[12] Publikácia Charta 77 historika a zakladateľa Ústavu soudobých dějin ČSAV Viléma Prečana z roku 1990 uvádza 38 signatárov.[5] Slovenský historik žijúci v Prahe a jeden z prvých signatárov Charty Ján Mlynárik uvádza, že v zozname chýbajú najmenej štyria pražskí Slováci a ich celkový počet je aspoň 42.[13]

Počet slovenských signatárov nielenže nikdy nedosiahol ani päťdesiatku, väčšina prvých slovenských signatárov navyše žila v Prahe alebo to boli slovenskí Česi. Na Slovensku okolo Charty 77 nikdy nevzniklo žiadne funkčné zoskupenie, zostalo to na jednotlivcoch, ktorých komunistická represívna moc oveľa ľahšie izolovala.[14]

Dôvody, prečo Charta nenašla na Slovensku širšiu odozvu zhŕňa ďalší slovenský signatár z roku 1977, marxistický filozof Miroslav Kusý, nasledovne:[15]

  • normalizácia bola na Slovensku miernejšia než v Česku, bolo preto aj podstatne menej existenčne postihnutých Slovákov
  • pre mnohých Slovákov zostávala prioritou nedoriešená slovensko-česká otázka, ktorej sa Charta nevenovala, hoci sa o nej aj medzi chartistickými kruhmi diskutovalo. „Tvrdenie, Že ‚Slováci boli federalizáciou saturovaní‘ nezodpovedá skutočnosti. Saturovaní boli iba husákovci, v normalizačných čistkách preverení Slováci, ktorým federácia poskytla nové príležitosti. Ten typ, o ktorom sa vtedy začalo v Prahe posmešne hovoriť: ‚on tady dělá Slováka‘. Lenže to bol len zlomok Slovákov.“
  • slabé zastúpenie slovenských osobností v chartistickej reprezentácii, napriek tomu, že napr. Dominik Tatarka a Ján Mlynárik žili v tom čase v Prahe a boli medzi prvými signatármi. Slováci Miroslav Lehký a Hana Ponická sa stali hovorcami až v čase po Nežnej revolúcii.
  • nezaangažovanie vrcholného predstaviteľa a symbolu Pražskej jari Alexandra Dubčeka do prípravy Charty[14]
  • Charta sa poukázaním na slobodu náboženského vyznania snažila osloviť aj veriacich. Otázka náboženských slobôd však už mala na Slovensku svojho zástancu – tzv. „tajnú cirkev“. Charta teda slovenským veriacim v tomto smere neprinášala nič výrazne nové. „Tajná cirkev na základe svojich dlhoročných skúseností postupovala inou cestou ako Charta, nešla do konfrontácie s režimom, volila skôr postup pomocou ‚mierneho pokroku v medziach Zákona‘... Slovenskí veriaci vtedy necítili potrebu prejsť do vyššej roviny boja za občianske a politické práva vôbec, reprezentovanej Chartou. Predstavitelia tajnej cirkvi (Biskup Korec a jeho asistent František Mikloško) mi vtedy povedali: naši veriaci nám nedali mandát na prechod do tejto občiansko-politickej roviny!“

S viacerými Kusého argumentami sa stotožňuje aj Ján Budaj, ktorý podobne ako ďalší slovenskí odporcovia režimu s rozširovaním Charty na Slovensku pomáhal, hoci nebol signatárom.

„Nenadchol ma , pretože nebol proti komunistickému režimu. Bola to síce opozícia, ale zasadzujúca sa za dodržiavanie zákonov režimu.... Charta vracala do hry aj svet vyhnancov a exulantov, ku ktorým sme sa naučili chovať ako k mŕtvym. Bola to ‚svet vracajúca hra‘ s hrdinským pátosom – ale signatárovi dávala nulovú šancu pokračovať v ilegalite, v undergounde. A to bolo to, čo som robil v roku 1977 práve ja – a nemienil som prestať!“ Povedal Budaj.

Chartu pokladá z veľkej časti za dielo pražských ľavicových intelektuálov (hoci ich režim označoval ako „pravicových oportunistov“) a reformných komunistov. Vznik Charty zároveň pre jej charakter považuje za moment, kedy sa začal rozchod oboch národných komunít (Čechov a Slovákov) do vlastných štátov.[16]

Ján Čarnogurský naopak považuje časť uvedených argumentov za mýty.[17]

Podrobnejší rozbor vzťahu Charty 77 a Slovenska spracoval historik Vilém Prečan v príspevku Charta 77 na Slovensku aneb Slovensko a Charta 77, vydanom v roku 2007 v Česko-slovenskej historickej ročenke.[18]

Zánik

V roku 1992 bola činnosť Charty 77, ktorá sa stala v 70.80. rokoch centrom opozície v Česko-Slovensku, oficiálne ukončená.

Kontroverzie a konšpiračné teórie

Publicista a bývalý politický väzeň Miroslav Dolejší publikoval v roku 1990 konšpiračné teóriu, podľa ktorej bola Charta 77 založená ako slobodomurárska lóža a ovládali ju Židia, slobodomurári a komunisti. V auguste 1991 v rozhovore povedal, že celú analýzu (Analýza 17. listopadu a změn ve východní Evropě v roce 1989) napísal za päť dní a že podkladom k niektorým tvrdeniam mu boli materiály ministerstva vnútra, ku ktorým sa dostal, keď bol v roku 1990 členom občianskej komisie, ktorá preverovala pracovníkov ŠtB.[19]

Chartista a disident Jiří Wolf obvinil vedúcich predstaviteľov Charty, že spreneverovali zahraničnú finančnú pomoc.[20]

Referencie

  1. Charta 77 – text vyhlásenia . totalita.cz, 1977-01-01, . Dostupné online.
  2. a b c CÍSAŘOVSKÁ, Blanka; PREČAN, Vilém. Charta 77 : Dokumenty 1977 – 1989. Praha : Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 2007. 1804 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7285-084-6.
  3. a b PREČAN, Vilém. Patnáct měsíců existence Charty . www.csds.cz, máj 1978, . Dostupné online.
  4. GÁLIS, Tomáš. Slobodná Európa – štvavá šesťdesiatnička. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2011-04-30. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
  5. a b PREČAN, Vilém. Charta 77 : 1977 – 1989 : od morální k demokratické revoluci : dokumentace. 1. vyd. Praha : Čs. středisko nezávislé literatury, 1990. 526 s. ISBN 80-900422-1-X.
  6. GRUNTORÁD, Jiří. Poznámka ke zveřejnění dosud neznámých jmen signatářů Charty 77 . Praha: Libri prohibiti, 2014, . Dostupné online.
  7. Ztroskotanci a samozvanci. Rudé právo (Praha: Ústřední výbor KSČ), 12. január 1977, roč. 57, čís. 9, s. 2. Dostupné online .
  8. Za nové tvůrčí činy ve jménu socialismu a míru . totalita.cz, . Dostupné online.
  9. a b NAVARA, Luděk. Abeceda komunistických zločinů: Od „androše“ k Asanaci. iDnes, 2009-01-03. Dostupné online.
  10. Nadácia Charty 77 . charta77.sk, . Dostupné online.
  11. MIKULIČKA, Jan. Hodiny výslechu, pak mrtvice. Před 40 lety utýrali chartistu Patočku . idnes.cz, 2017-03-13, cit. 2017-07-14. Dostupné online.
  12. BALUN, Peter. Akcia „KNIHA“ : Charta 77 na Slovensku. Pamäť národa (Bratislava: ÚPN), 2007, čís. 1, s. 83 – 95. Dostupné online cit. 2017-06-21. ISSN 1336-6297.
  13. PIŠKO, Michal. Charta 77 znela Slovákom cudzo. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2009-10-22. Dostupné online cit. 2017-07-16. ISSN 1335-4418.
  14. a b PALATA, Luboš. Charta 77 bola česká a bola predohrou konca Československa. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2017-01-05. Dostupné online cit. 2022-11-06. ISSN 1335-4418.
  15. KUSÝ, Miroslav. Charta '77 a ľudské práva : online. olp.sk, 2007-10-13, cit. 2017-07-15. Dostupné online.
  16. BUDAJ, Ján. Charta 77, začiatok českého rozchodu.. Denník N Blog (Bratislava: N Press), 2017-01-03. Dostupné online cit. 2017-07-20.
  17. ČARNOGURSKÝ, Ján. Mýty o protikomunistickom odboji. Impulz revue (Bratislava: Hlbiny), 2009, čís. 3. Dostupné online cit. 2017-07-20. ISSN 1336-6955.
  18. PREČAN, Vilém. Charta 77 na Slovensku aneb Slovensko a Charta 77. Česko-slovenská historická ročenka (Brno: Masarykova univerzita), 2007, s. 277 – 360. Dostupné online cit. 2017-06-21. ISSN 1214-8334.
  19. ZÍDEK, Petr. „Spustili to Židi, zednáři a estébáci“. Lidovky.cz (Praha: MAFRA), 2009-11-14. Dostupné online cit. 2022-11-06. ISSN 1213-1385.
  20. Drsná kritika Havla a Charty. Disident Wolf vypráví online. Cit. 2019-09-09. Dostupné online.

Pozri ajupraviť | upraviť zdroj

Literatúraupraviť | upraviť zdroj

  • PREČAN, Vilém. Charta 77 (1977 – 1989 : od morální k demokratické revoluci : dokumentace). s.l. : Čs. středisko nezávislé literatury, 1990. 525 s. ISBN 978-80-900422-1-6.
  • CÍSAŘOVSKÁ, Blanka. Charta 77 očima současníků : po dvaceti letech. Praha : Ústav pro soudobé dějiny AV AČR, 1997. 331 s. ISBN 80-85270-58-7.
  • CÍSAŘOVSKÁ, Blanka; PREČAN, Vilém. Charta 77 : Dokumenty 1977 – 1989. Praha : Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 2007. 1804 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7285-084-6.
  • JECHOVÁ, Květa. Lidé Charty 77 : zpráva o biografickém výzkumu. 1. vyd. Praha : Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 2003. 170 s. ISBN 80-7285-031-8.
  • DEVÁTÁ, Markéta; SUK, Jiří; TŮMA, Oldřich. Charta 77 – od obhajoby lidských práv k demokratické revoluci 1977–1989 : sborník z konference k 30. výročí Charty 77, Praha, 21.–23. března 2007. Praha : Ústav pro soudobé dějiny AV ČR ve spolupráci s oddělením edice FFUK, 2008. 415 s. ISBN 978-80-7285-090-7.
  • HAVEL, Václav. Václav Havel – Vilém Prečan : korespondence 1983 – 1989. 1. vyd. Praha : Československé dokumentační středisko, 2011. 856 s. ISBN 978-80-904228-5-8.
  • LEFEUVRE, Ivanka. Migrace 1982 : deníkové záznamy signatářky Charty 77 vystěhované v rámci akce "Asanace" z Československa. 1. vyd. Praha : Academia, 2014. 305 s. ISBN 978-80-200-2277-6.
  • KOSATÍK, Pavel. Češi 1977 : Jak z rock'n'rollu vznikla Charta 77. Praha : Mladá fronta, 2016. 80 s. ISBN 978-80-204-3390-9.
  • KUDRNA, Ladislav; STÁREK, František. „Kapela“ : pozadí akce, která stvořila Chartu 77. 1. vyd. Praha : Academia, 2017. 409 s. ISBN 978-80-200-2757-3.
  • BLAŽEK, Petr; SCHOVÁNEK, Radek. Prvních 100 dnů Charty 77 : průvodce historickými událostmi. 1. vyd. Praha : Academia, 2018. 451 s. ISBN 978-80-200-2782-5.
  • HAVEL, Václav. Někam jsem to ukryl : zápisky 77. 1. vyd. Praha : Knihovna Václava Havla, 2021. 329 s. ISBN 978-80-88417-01-9.

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Charta 77

Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Charta 77

'Ndrangheta
Írán
Úmrtí v roce 2021
Úmrtí v roce 2022
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2022)
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Červený obr
Česká Wikipedie
Česko
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Švédsko
Živočichové
10. listopad
11. listopad
12. listopad
1694
17. duben
1711
1784
1789
18. duben
1816
1847
19. duben
19. listopad
1909
1922
1924
1941
1946
1952
1957
1972
1984
1991
1992
2. listopad
20. duben
2002
2014
22. říjen
23. říjen
23. duben
24. duben
25. říjen
25. duben
27. duben
28. říjen
29. říjen
3. listopad
30. říjen
31. říjen
461
6. listopad
9. listopad
Abdulhamid II.
Achtung Baby
Afghánistán
Akvizice
Albedo
Aliko Dangote
Americký dolar
Andrej Babiš
Antonio Cantafora
Anton Myrer
Anton von Werner
Argentinské tango
Athéna
August II. Silný
Austrálie
Avenida Corrientes
Bílý trpaslík
Bill Clinton
Bohemia Energy
Branislav Hronec
Bratři Itálie (politická strana)
Brazílie
Cassini (sonda)
Castell
Chřástal weka
Charta 77
Chlorid sodný
Commons:Featured pictures/cs
Covid-19
Dýchací soustava
Dalibor Tolaš
Den vzniku samostatného československého státu
Dickey Betts
Difuze
Dione (měsíc)
Dodavatel poslední instance
Druhá světová válka
Dušan Grúň
Dvoustranně souměrní
Elon Musk
Enceladus (měsíc)
Encyklopedie
Enkelados
Epitelová tkáň
Etiopie
Fonograf
František (papež)
Frederik Willem de Klerk
Gama Sagittae
Gediminas Kirkilas
Gejzír
Generální tajemník ústředního výboru Komunistické strany Číny
George H. W. Bush
Gibraltarský průliv
Gigant
Giorgia Meloniová
Glasgow
Gonochorismus
Gudžarát
Halloween
Hana Brejchová
Harry Potter a Tajemná komnata (film)
Heath Freeman
Helena Langšádlová
Hermafrodit
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlavní strana
Hltan
HMAS Sydney (D48)
Hmotná nouze
Hnědý trpaslík
Hostitel
Hvězdná velikost
Ilegální obchod s drogami
Impaktní kráter
Indie
Indonésie
Isfahán
Island
Itálie
Izrael
Izraelské vojenské letectvo
Ján Bahna
Jair Bolsonaro
Jana Altmannová
Jan Dus
Jan Jiří IV. Saský
Jan Pavel II.
Jan XXIII.
Jaroslav Šaroch
Jednorodí
Jerry Lee Lewis
Jiří Kraus
Jižní Korea
Joe Biden
Johannes Kepler
John Herschel
Josef Kadlčák
Josef Laufer (herec)
Jupiter (planeta)
Kabinová lanová dráha na Ještěd
Kalábrie
Karel III. Britský
Kategorie:Čas
Kategorie:Články podle témat
Kategorie:Život
Kategorie:Dorozumívání
Kategorie:Geografie
Kategorie:Historie
Kategorie:Hlavní kategorie
Kategorie:Informace
Kategorie:Kultura
Kategorie:Lidé
Kategorie:Matematika
Kategorie:Příroda
Kategorie:Politika
Kategorie:Právo
Kategorie:Rekordy
Kategorie:Seznamy
Kategorie:Společnost
Kategorie:Sport
Kategorie:Technika
Kategorie:Umění
Kategorie:Věda
Kategorie:Vojenství
Kategorie:Vzdělávání
Kategorie:Zdravotnictví
Kauza Čapí hnízdo
Klad
Klaudios Ptolemaios
Kmen (biologie)
Komunistická strana Číny
Komunistický režim v Československu
Koncentrační tábor Lety
Konference OSN o změně klimatu 2021 v Glasgow
Konzervativní strana (Spojené království)
Kormoran (1940)
Krize v Rudém moři
Kryovulkanismus
Ladislav Hosák
Lajka
Lamezia Terme
Latina
Led
Leszek Engelking
Lety (okres Písek)
Libius Severus
Libor Pešek
Luiz Inácio Lula da Silva
Měsíce Saturnu
Marek Vokáč
Maroko
Mehmed V.
Memorial
Mezenchym
Mezinárodní astronomická unie
Mezinárodní vesmírná stanice
Michail Lomonosov
Michal Ambrož
Mikrofotografie
Milešovka
Miloš Zeman
Mimas (měsíc)
Ministerstvo práce a sociálních věcí České republiky
Miroslav Švejda
Miroslav Žbirka
Miroslav Středa
Motolice
Muzeum romské kultury
Mysterium Cosmographicum
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Nadace Wikimedia
Neodermata
Neodermis
Nepohlavní rozmnožování
Nervová soustava
Nova
Oběžná dráha
Oběhová soustava
Obelisk (Buenos Aires)
Odboj během druhé světové války
Opičí selfie
Organizace spojených národů
Otmar Brancuzský
Pád mostu v Gudžarátu
Písek (město)
Paleozoikum
Památník holokaustu Romů a Sintů v Čechách
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Pavol Molnár
Petr Fiala
Pierre-Augustin Caron de Beaumarchais
Planeta
Platónské těleso
Ploštěnci
Ploštěnky
Ploutvonožci
Pohlavní rozmnožování
Polarizace (elektrodynamika)
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Sport
Poslanecká sněmovna Parlamentu České republiky
Praha
Praní špinavých peněz
Prezident České republiky
Prezident Brazílie
Prezident Spojených států amerických
Program Copernicus
Prophets of Rage
Protesty v Íránu (2022)
Protonefridie
Prusko-francouzská válka
Prvoústí
Public Enemy
Pyreneje
Pyrenejský poloostrov
Rada bezpečnosti OSN
Radioaktivita
Rezonance
Ricimer
Rishi Sunak
Robert Browning
Robert Kvaček
Ron Flowers
Ross Perot
Rozhlas a televize Slovenska
Ruang
Ruská invaze na Ukrajinu
Ruská invaze na Ukrajinu (2022)
Rusko
Síra
Saab 32 Lansen
SARS-CoV-2
Saské kurfiřtství
Satelitní fotografie
Schizocoel
SEAT Ibiza
SEAT Ibiza I
Sentinel (družice)
Seznam členských států OSN
Seznam britských králů
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam osobností vyznamenaných 28. října 2022
Seznam premiérů Itálie
Seznam premiérů Spojeného království
Si Ťin-pching
Skotsko
Slapová síla
Slovensko
Slunce
Sluneční světlo
Sněmovna reprezentantů Spojených států amerických
Soubor:Пейзаж на Венере.jpg
Soubor:3d10 fm de vilafranca.jpg
Soubor:Bundesarchiv Bild 146-1985-074-27, Hilfskreuzer Kormoran.jpg
Soubor:Dugesia Turbellaria wm (12) anterior.jpg
Soubor:Gallirallus australis LC0248 (cropped).jpg
Soubor:Macaca nigra self-portrait large.jpg
Soubor:PIA17202 - Approaching Enceladus.jpg
Soubor:Posta Romana - 1959 - Laika 120 B.jpg
Soubor:Sagitta constellation map.png
Soubor:Seat Ibiza première génération - Mondial de l'Automobile de Paris 2014 - 003.jpg
Soubor:Spain’s chilly blanket ESA22415247.jpeg
Soubor:Tango Porteño.jpg
Souhvězdí
Souhvězdí Šípu
Soul
SpaceX
SpaceX Crew-3
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
SPOLU
Sputnik 2
Státní souhlas k výkonu duchovenské činnosti
Státní zastupitelství
Stát Palestina
Střevo
Superskupina (hudba)
Tři králové (protinacistický odboj)
Takeoff (rapper)
Tasemnice
Tavenina
Tchaj-wan
Teplota
Tetřívek douglaskový
Théâtre de l'Odéon
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
TikTok
Titan (měsíc)
Tragédie při hromadné tlačenici v Soulu 2022
Tsunami
Twitter
U2
Ukrajina
Uzavření českých vysokých škol 17. listopadu 1939
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Válka v Tigraji
Výšková migrace
Vakcína proti covidu-19
Varšavská univerzita
Veřejnoprávní médium
Vláda Petra Fialy
Vláda Rishiho Sunaka
Volby prezidenta USA 1992
Volodymyr Zelenskyj
Vražda
Vydírání
Vylučovací soustava
Vznik Československa
West End
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikiknihy:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikipedie:Údržba
Wikipedie:Časté chyby
Wikipedie:Často kladené otázky
Wikipedie:Článek týdne
Wikipedie:Článek týdne/2021
Wikipedie:Článek týdne/2022
Wikipedie:Článek týdne/2024
Wikipedie:Citování Wikipedie
Wikipedie:Dobré články
Wikipedie:Dobré články#Portály
Wikipedie:Kontakt
Wikipedie:Nejlepší články
Wikipedie:Obrázek týdne
Wikipedie:Obrázek týdne/2021
Wikipedie:Obrázek týdne/2022
Wikipedie:Obrázek týdne/2024
Wikipedie:Požadované články
Wikipedie:Pod lípou
Wikipedie:Portál Wikipedie
Wikipedie:Potřebuji pomoc
Wikipedie:Průvodce
Wikipedie:Seznam jazyků Wikipedie
Wikipedie:Velvyslanectví
Wikipedie:Vybraná výročí dne/duben
Wikipedie:Vybraná výročí dne/listopad
Wikipedie:WikiProjekt Kvalita/Články k rozšíření
Wikipedie:Zajímavosti
Wikipedie:Zajímavosti/2021
Wikipedie:Zajímavosti/2022
Wikipedie:Zajímavosti/2024
Wikipedie:Zdroje informací
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizdroje:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wilbur Smith
William Herschel
Zatmění Slunce 25. října 2022
Země
Zimmerwaldská konference
Zuzana Burianová




Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Your browser doesn’t support the object tag.

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk