Cementácia alebo cementovanie je nauhličenie tenkého povrchu ocele a následné zakalenie tohto povrchu plus popúšťanie.

Vytvára sa tým oceľ s tuhým (a mäkkým) jadrom a s tvrdým a oteruvzdorným povrchom. Dosahuje sa to obohatením povrchu materiálu uhlíkom difúziou (vo veľkých množstvách najčastejšie v atmosfére, v malom v žeravej uhlíkatej zmesi). To sa potom zakalí (ale len do istej hĺbky) a niekedy popustí, aby sa znížili vnútorné pnutia. Difúzna hĺbka je medzi 0,1 až 2,5 mm.

Pre cementáciu sa vyrábajú optimalizované ocele, ktoré sa volajú cementačné. Tam býva povrch nauhličený.

Pozri aj

Chemický portál

• Cementačné ocele

Tento článok týkajúci sa techniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.