A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bukureštské metro (rum. Metroul bucureştean) je sieť štyroch liniek podzemnej dráhy v Bukurešti. Ide o jediný systém podzemnej dráhy v Rumunsku.
Charakter podzemnej dráhy
Bukureštské metro je väčšinou konštruované ako podzemné, s razenými, niekde s hĺbenými tunelmi. Stanice sú založené v malej hĺbke, sú teda budované v otvorenej jame z povrchu. Nástupištia majú dĺžku 126 metrov, čo umožňuje prevádzku až šesťvozňových vlakov. Celková dĺžka siete je 62,4 km a má 45 staníc.
Dejiny
Hoci metro jazdí od roku 1979, prvé projekty sa objavili v 30. rokoch 20. storočia. Boli súčasťou rozsiahleho plánu na modernú prestavbu mesta. V roku 1938 bola založená spoločnosť S.A. Metropolitanul, ktorá mala metro budovať od marca 1941. Realizácia však bola odložená kvôli druhej svetovej vojne. Po skončení bojov sa do vlády dostala komunistická strana, ktorá mala svoje vlastné zámery a staré projekty upadli do zabudnutia.
K metru sa vrátilo až neskôr. V 70. rokoch povrchová sieť, ktorá bola štvrtá najväčšia v Európe, prestala zvládať dopravný nápor, a preto sa rozhodlo o vybudovaní podzemnej dráhy. Na rozdiel od ostatných krajín východnej Európy, kde boli podobné prevádzky budované podľa moskovského vzoru, v Bukurešti sa metro podobá skôr prevádzkam v západnej Európe.
Boli použité aj iné vozidlá, namiesto tradičných súprav 81-71 sovietskeho pôvodu boli nasadené domáce dvojvozňové jednotky spojené po troch do súpravy vyrábané v závode Astra Arad až do roku 1993.
Prvý úsek linky M1 bol otvorený v roku 1979. Mal dĺžku 8 km a 6 staníc. Po otvorení sa približne v trojročných intervaloch pridávali ďalšie úseky. Veľký rozvoj nastal koncom 80. rokov, kedy pribudla najväčšia časť súčasnej podoby metra. Vzhľadom na úsporné opatrenia v energetike však nové stanice neboli dobre osvetlené, preto museli byť neskôr rekonštruované.
Útlm nastal po roku 1990, pádom socializmu sa zmenili priority krajiny. S výstavbou nových kratších tratí sa začalo na prelome storočí, sprevádzkovala sa nová linka M4. Podľa plánu má vo finálnej fáze premávať 6 liniek.
Linkové vedenie
Sieť sa skladá zo štyroch liniek. Zvláštnosťou je, že M1 a M3 sú vedené čiastočne v jednej trase a linka M1 v stanici Dristor križuje sama seba.
# | Názov | Otvorené | Dĺžka | Počet staníc |
---|---|---|---|---|
1 | M1 | 1979 | 31,7 km | 22 |
2 | M2 | 1986 | 18,6 km | 14 |
3 | M3 | 1983 | 8,6 km | 6 |
4 | M4 | 2000 | 3,6 km | 4 |
Celkom: | 62,5 km | 45 |
Vozidlový park
Vozový park tvoria dva typy súprav, staršie rumunskej výroby a modernejšie od firmy Bombardier, dodávané od roku 2002 a vybavené klimatizáciou.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bukureštské metro
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štokholmské metro
Železnica v jaskyni Afon Čyc
Amsterdamské metro
Aténske metro
Atlantské metro
Berlínske metro
Bruselské metro
Bukureštské metro
Chamberí (stanica metra)
Charkovské metro
Chicagske metro
Clevelandské metro
Dillíjske metro
Dniprovské metro
Docklands Light Railway
Dorfbahn Serfaus
Dubajské metro
Frankfurtské metro
Glasgowské metro
Hamburské metro
Helsinské metro
Istanbulské metro
Kaosiunské metro
Karmelit
Kazanské metro
Kodanské metro
Kualalumpurské metro
Kyjevské metro
Londýnske metro
Losangelské metro
Madridské metro
Maracaibské metro
Metro (podzemná železnica)
Metro v Minneapolise
Mexické metro
Milánske metro
Minské metro
Mníchovské metro
Moskovské metro
Newyorské metro
Nižnonovgorodské metro
Norimberské metro
Novosibirské metro
Pchjongjanské metro
Petrohradské metro
Pražské metro
Quitské metro
Rímske metro
Rýchla električka v Kryvom Rihu
Rotterdamské metro
Samarské metro
Singapurské metro
Sofijské metro
Soulské metro
Stanica metra
Tünel
Tbiliské metro
Tokijské metro
VAL
Varšavské metro
Viedenské metro
Volgogradský metrotram
Washingtonské metro
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk