Rozšírenie Bosniakov

Bosniaci alebo Moslimovia^{[1][pozn 1]} alebo bosnianski Moslimovia (bosniacky latinkou Bošnjaci, Bošnjaci-muslimani, Muslimani alebo cyrilikou Бошњаци, Бошњаци-муслимани, Муслимани) sú južnoslovanský národ žijúci najmä na území dnešnej Bosny a Hercegoviny. Charakteristická je pre nich moslimská viera, na ktorú konvertovali počas nadvlády Osmanskej ríše. Ich etnogenéza je príčinou mnohých sporov, najmä medzi národne orientovanými historikmi.

Bosniaci svoje pomenovanie odvodzujú od Bosny a Hercegoviny, najzápadnejšej balkánskej krajiny, ktorú dobyli Turci počas Osmanskej ríše. Pre pochopenie národotvorných procesov v juhovýchodnej Európe je nutné vedieť, že nie všetci slovanskí moslimovia na Balkáne sú Bosniaci. (Ide napríklad o islamizované obyvateľstvo Srbska, Čiernej Hory, Severného Macedónska a Bulharska, ktoré neprijalo národnú identitu väčšinovej populácie a naďalej si uchováva svoje špecifické etnonáboženske vedomie.)

Bosniaci považujú za svoju materskú zem Bosnu a Hercegovinu. Sú úzko spojené s historickými oblasťami Bosnianskej krajiny (mestá Bihać, Cazin, Velika Kladuša, Sarajevo, Zenica, Tuzla, Goražde, Zvornik, Višegrad , Mostar, Konjic, Stolac) a Sandžaku (mestá Novi Pazar, Pljevlja), hraničného územia medzi Srbskom a Čiernou Horou.

Kultúra

Bosniacky folklór má dlhú tradíciu, ktorá siaha až do 15. storočia. Možno ju charakterizovať ako zmes slovanskej a orientálnej kultúry.

Poznámky

1. ↑ Kodifikované množné číslo znie moslimovia, ale vyskytuje sa často aj tvar moslimi.

Referencie