A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bitka pri Posade | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť uhorsko - valašských vojen | |||||||
Miniatúra zobrazujúca porážku kráľa Karola Róberta v bitke pri Posade proti valašskému kniežaťu Basarabovi, Obrázková kronika, 1358 - 1370, dnes Országos Széchényi Könyvtár, Budapešť | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Uhorsko | Valašsko | ||||||
Velitelia | |||||||
Karol Róbert | Basarab I. | ||||||
Sila | |||||||
30 000[1]:172-180 | 7 000 - 10 000[1]:172-180 | ||||||
Straty | |||||||
ťažké[1]:172-180 | ľahké[1]:172-180 |
Bitka pri Posade (9. – 12. novembra 1330)[1]:19 sa odohrala medzi uhorským kráľom Karolom Róbertom a valašským vojvodom Basarabom I.
Nepočetnej valašskej armáde vedenej Basarabom, zloženej z jazdectva a peších lukostrelcov, ako aj miestnych roľníkov, sa v hornatej oblasti podarilo prepadnúť a poraziť 30 000-člennú uhorskú armádu. Bitka skončila veľkým valašským víťazstvom, ktoré „umožnilo nezávislosť Valašska od uhorskej koruny“[2]:133-207 a zmenilo jeho medzinárodný štatút. Georgescu[3]:17 opisuje Valašsko ako „prvé nezávislé rumunské kniežatstvo“. Hoci uhorskí králi naďalej požadovali lojalitu od vojvodov Valašska, Basarab a jeho nástupcovia sa im v 14. storočí podvoľovali len dočasne.
Predohra
Vojna začala na podnet sedmohradského vojvodu:
„ | Na podnet sedmohradského vojvodu Tomáša, Dionýza, syna Mikuláša, a vnuka Ivanku, sa aj on sám v septembri vypravil cez Severin do krajiny valašského vojvodu Basaraba, aby toho Basaraba vyhnal z tohto územia, a to zaiste preto, aby ho dal jednému z podnecovateľov. Pre iný ľud, než ktorý tam žije, je táto krajina neobývateľná. Napriek tomu, že tamojší vojvoda vždy svedomito zaplatil povinnú daň kráľovskej výsosti, kráľ obsadil Severin a Severinský hrad a spolu s titulom bán ho daroval spomínanému Dionýzovi.
Potom, ako sa to stalo, Basarab vyslal ku kráľovi svedomitých poslov s odkazom: „Keďže si sa, môj pán kráľ, namáhal s postavením vojska, túto námahu ti vynahradím siedmimi tisícami strieborných mariek. Pokojne ti odovzdám aj násilím obsadený Severin so všetkým, čo k nemu prislúcha. Okrem toho každý rok svedomito zaplatím daň, ktorú som tvojej korune povinný platiť, ďalej z mojich peňazí a na moje náklady pošlem jedného svojho syna na tvoj dvor, aby ti slúžil. Len sa vráť v pokoji a neuveď svojich mužov do nebezpečenstva, pretože ak pôjdete ďalej, nevyhnete sa nebezpečenstvu.“ Keď to kráľ počul, s pyšnou mysľou povedal poslom: „Povedzte Basarabovi,že on je pastierom mojich oviec, schmatnem ho za bradu a vytiahnem z jeho skrýše!“ Nato istý Donč, verný barón a zvolenský a liptovský župan, takto prehovoril ku kráľovi: „Pane, Basarab sa ti prihovoril statočne a úctivo. Napíš mu list a prejav mu svoju dobrotivosť a láskavosť.“ Kráľ však zopakoval svoje pyšné slová a vyhrážky. Nedbal na rozumnú radu a bol odhodlaný čoskoro bojovať. |
“ |
– Viedenská maľovaná kronika[4]:274 |
Bitka
O mieste bitky sa medzi historikmi stále diskutuje. Jedna teória udáva miesto bitky pri Loviștea, v niektorých horských roklinách, v prielome rieky Olt. Rumunský historik Neagu Djuvara to však popiera a uvádza, že miesto bitky bolo niekde na hranici medzi Olteniou a Severinom. [1]:181-182
Súčasťou uhorského vojska boli aj oddiely Sikulov a sedmohradskí Sasi (okrem Sasov zo Sibiu, ktorí podporovali Basaraba a odmietli sa pripojiť ku Karolovej armáde), ako aj početné jednotky žoldnierov a „nespočetné množstvo Kumánov “. Za veliteľa armády bol vymenovaný Štefan Lackfi.[5]:170
Valašská armáda, ktorú viedol sám Basarab, mala pravdepodobne menej ako 10 000 mužov a pozostávala z kavalérie, pešiakov, lukostrelcov a niektorých miestnych naverbovaných roľníkov. [1]:184-185
„ | (Karol Róbert) prišiel do takej krajiny, ktorú nepoznal ani on, ani jeho vojsko. Uprostred hôľ a lesov nenachádzali potravu a kráľa, bojovníkov i kone začal trápiť hlad. Za týchto okolností uzavrel s Basarabom prímerie. Ten prisahal, že sa podriadi kráľovi a jemu aj jeho ľuďom umožní bezpečný návrat domov, ba ukáže mu vhodnú cestu. Kráľ sa spokojne obrátil, pretože veril vierolomným odpadlíkom.
Ale prišiel so svojím vojskom na cestu z oboch strán obklopenú strmými skalami a vpredu, kde bola cesta širšia, Valasi ju dôsledne zatarasili živým plotom. Kráľovi ani jeho ľuďom také niečo ani nenapadlo, okrem toho na strminách pobehovalo nespočetné množstvo Valachov a vystreľovali šípy na kráľovo vojsko, ktoré sa zaseklo dolu na ceste. Vlastne sa nedá povedať, že to bola cesta, skôr sa podobala na podpalubie lode, v tlačenici padali aj tie najsilnejšie kone aj s bojovníkmi, lebo ani po jednej strane cesty sa nedokázali vyškriabať na strmý breh proti Valachom, ani dopredu nevedeli utiecť, pretože nedokázali prekonať pred nich postavený živý plot. Boli ako ryby v krútňave chytené do siete. Padali mladí i starí, veľmoži i mocní bez rozdielu. Od piatka do pondelka trval tento biedny stav: v týchto dňoch narážali bojovníci jeden na druhého, ako keď sa batoľatá vrtia a prevaľujú v kolíske alebo ako vetrom klátiace sa trstiny. Bola to obrovská porážka, nespočetné množstvo vojakov, veľmožov i šľachticov padlo v ten piatok, deň pred sviatkom svätého Martina, a v nasledujúci pondelok. Padli tam traja prepošti: magister Ondrej, prepošt stoličnobelehradského kostola, veľmi ctihodný muž, vicekancelár kráľovskej výsosti – padol spolu s kráľovskou pečaťou; ďalej Michal, prepošt z Požegy; Mikuláš, prepošt zo sedmohradského Belehradu; ďalej Ondrej, šarišský farár, a brat Peter z rehole bratov kazateľov, ctihodný muž – všetci vypili horký kalich smrti, pretože im úbožiakom dreveným kyjakom rozbili hlavy. Ďalších kňazov, ktorí boli kaplánmi kráľa, zabili. Zahynulo aj nespočítateľné množstvo Kumánov. |
“ |
– Viedenská maľovaná kronika[4]:274 |
Dohra
Karol Róbert unikol len vďaka tomu, že odovzdal svoje kráľovské rúcho a odznaky Deziderovi, synovi Dionýza a s niekoľkými vernými poddanými utiekol do Vyšehradu „oblečený v špinavých civilných šatách“.
„ | Valasi chytili aj mnoho zajatcov, ranených i nezranených, pobrali mnoho zbraní porazených, ich drahé odevy, zlaté a strieborné peniaze, drahé nádoby, opasky, množstvom grošov naplnené mešce, mnoho osedlaných a vystrojených koní. Všetko potom odovzdali Basarabovi. Kráľ si vymenil svoju zbroj s erbom s Deziderom, synom Dionýza. Keďže si mysleli, že je to kráľ, kruto ho zabili. Kráľ, chránený niekoľkými svojimi vernými mužmi, vyviazol len s ťažkosťami. Magister Donč so svojím synom Ladislavom a ďalšími bojovníkmi spomedzi kráľových familiárov, s magistrom Martinom, synom Berenda stáli okolo kráľa ako kamenné múry – zachytili hustú spŕšku úderov mečom a šípov, aby zachránili kráľov život od smrtiaceho útoku. Ako muchy, omámené voňavou masťou, tak padali na každej strane okolo vojska aj Valasi, pričom kruto vraždili kresťanský ľud a Kristových pomazaných kňazov. Počet Uhrami pobitých Valachov by vedel zistiť len dômyselný pekelný počtár. | “ |
– Viedenská maľovaná kronika[4]:274 |
Víťazstvo zabezpečilo prežitie valašského štátu, ako aj začiatok obdobia napätých vzťahov medzi Basarabom a uhorským kráľovstvom, ktoré trvalo až do roku 1344, kedy Basarab vyslal svojho syna Alexandra, aby znovu nadviazal vzťahy s uhorským kráľovstvom.[1]:190-195 Uhorské kráľovstvo pre svoju veľkú finančnú silu rýchlo prebudovalo armádu a v roku 1337 sa ocitlo v konflikte so Svätou ríšou rímskou . Uhorský kráľ si však až do vyriešenia diplomatických sporov zachoval nad Valašskom de iure zvrchovanosť.[1]:190-195
Referencie
- ↑ a b c d e f g h i j DJUVARA, Beagu. Thocomerius – Negru Vodă. Un voivod de origine cumană la inceputurile Țării Românești. Bukurešť : Humanitas, 2007. ISBN 978-973-50-1731-6.
- ↑ SĂLĂGEAN, Tudor. History of Romania: Compendium. : Romanian Cultural Institute (Center for Transylvanian Studies), 2005. ISBN 978-973-7784-12-4. Kapitola Romanian Society in the Early Middle Ages (9th–14th Centuries AD).
- ↑ GEORGESCU, Vlad. The Romanians: A History. : Ohio State University Press, 1991. ISBN 0-8142-0511-9.
- ↑ a b c Marek z Káltu. Viedenská maľovaná kronika : 1358 – 1370. Ed. Magdaléna Gocníková; preklad Július Sopko, Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfect, 2016. 287 s. ISBN 978-80-8046-770-8. S. 229.
- ↑ REZACHEVICI, Constantin. Caracterul bătăliei din 1330 între Basarab și Carol Robert: Țărani neînarmați sau cavaleri de tip apusean?. Argesis – Studii și Comunicări (Pitești: Muzeul Județean Argeș), 2004.
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Battle of Posada na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Časárovo povstanie
Činy Hunov a Uhrov
Anonymova kronika
Apponyiho školské zákony
Armalista
Artikulárny kostol
Aviticitný zákon
Bán
Banícke povstanie 1525 – 1526
Bitka na Litave
Bitka na Wiare
Bitka pri Jarosławe
Bitka pri Kemeji
Bitka pri Kressenbrunne
Bitka pri Leviciach
Bitka pri Mogyoróde
Bitka pri Moháči (1526)
Bitka pri Nikopole
Bitka pri Plášťovciach
Bitka pri Posade
Bitka pri Rozhanovciach
Bitka pri Sečanoch
Bitka pri Starom Sączi
Bitka pri Trenčíne
Bitka pri Varne
Bitka pri Veľkých Vozokanoch
Brašovská župa (Uhorsko)
Bratislavská kronika
Bratislavská zmluva
Bratislavské korunovácie
Budínska kronika
Burzenland
Carmen Miserabile
Druhý mongolský vpád do Uhorska
Hlavný kapitanát (Kráľovské Uhorsko)
Horná zem
Horné Uhorsko
Hradný jobagión
Jagelovci
Jobagión
Karpathen Post
Košická dohoda
Košické privilégium
Komárňanský prielom
Kráľovský servient
Kumáni (západní Kypčakovia)
Kuruc (povstalecký vojak)
Labanec (cisársky vojak)
Maďarón
Maďarský turistický spolok
Marcové zákony
Menumorut
Mongolský vpád do Uhorska
Monomachova koruna
Municipálne mesto (Uhorsko)
Natio Hungarica
Neológia (judaizmus)
Nitriansky diadém
Obliehanie Nových Zámkov (1663)
Pippo z Ozory
Poľsko-uhorská personálna únia
Povstanie Štefana Bočkaia
Povstanie Štefana Bočkaja
Povstanie Gabriela Betlena
Povstanie Imricha Tököliho
Povstanie Juraja Dóžu
Povstanie Juraja I. Rákociho
Prešovské jatky
Prelát (rímskokatolícka cirkev)
Provincia 11 spišských miest
Provincia 13 spišských miest
Provincia 16 spišských miest
Provincia 24 spišských miest
Resolutio Carolina
Revolúcie v rokoch 1848 – 1849
Satumarský mier
Sedmohradské veľkokniežatstvo
Sedmohradsko
Spišský záloh
Stibor zo Stiboríc
Synoda v Szabolcsi
Tereziánsky urbár
Tolerančný patent
Trianonská mierová zmluva
Tripartitum
Uhorská koruna (klenot)
Uhorská kronika
Uhorské korunovačné klenoty
Uhorskí jakobíni
Uhorský karpatský spolok
Uhorsko-poľská kronika
Valdénstvo
Veľmož
Vešeléniho sprisahanie
Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu
Zadunajsko
Zalitavsko
Zemetrasenie v Komárne v roku 1763
Zlatá bula bratislavská
Zlatá bula Ondreja II.
Zlatý rakúskej meny
Zväz hornouhorských banských miest
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk