Azid olovnatý

Bezpečnosť
	NFPA 704

	Azid olovnatý
	Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	Pb(N3)2
Vzhľad	biely prášok
	Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť	291,24 g/mol
Teplota topenia	350 °C (exploduje)
Hustota	4,71 g/cm3, pevný stav
Rozpustnosť	2,3 g/100 mL (18 °C) ; 9,0 g/100 mL (70 °C); veľmi rozpustný v kyseline octovej; ; nerozpustný v amoniaku
	Termochemické vlastnosti
Štandardná zlučovacia entalpia	436,7 kJ/mol
Bezpečnosť
	NFPA 704
	Ďalšie informácie
Číslo CAS	13424-46-9
Číslo UN	0129
	Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. ; Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
	Chemický portál

Azid olovnatý je anorganická zlúčenina olova a dusíka, je to soľ kyseliny azidovodíkovej. Jeho vzorec je Pb(N₃)₂. V komerčne používanej forme je to biely až žltohnedý prášok. Používa sa ako traskavina do priemyselných, ale tiež vojenských rozbušiek. Jeho hlavným civilným využitím je v automobilovom priemysle ako výbušná náplň do airbagov.

Príprava a spracovanie

Azid olovnatý sa pripravuje metatézou medzi azidom sodným a dusičnanom olovnatým. V pevnom stave nie je príliš hygroskopický a voda neredukuje jeho úderovú senzitivitu. Keď je chránený pred vlhkosťou, je pri skladovaní úplne stabilný.^[2] Alternatívna syntéza spočíva v rozpustení octanu olovnatého v roztoku azidu sodného.^[3]^[4]

Výbušné charakteristiky

Azid olovnatý je veľmi citlivý a väčšinou sa s ním pracuje pod vodou v izolovaných gumených nádobách. Môže explodovať po páde z výšky 150 mm alebo pri statickom výboji so silou 7 mJ. Jeho detonačná rýchlosť je okolo 5,18 km/s.

Na zničenie malého množstva azidu olovnatého sa používa octan amónny alebo dichróman sodný.

Azid olovnatý reaguje s meďou, zinkom, kadmiom, alebo so zliatinami obsahujúcimi tieto kovy. Napríklad azid meďnatý je ešte viac citlivý na výbuch a preto sa nemôže komerčne používať.

Referencie

↑ Pradyot Patnaik. Handbook of Inorganic Chemicals. McGraw-Hill, 2002, ISBN 0-07-049439-8
↑ FEDOROFF, Basil T., Henry A. Aaronson, Earl F. Reese, Oliver E. Sheffield, George D. Clift Encyclopedia of Explosives and Related Items (Vol. 1). : US Army Research and Development Command TACOM, ARDEC, 1960.
↑ http://www.lambdasyn.org/synfiles/bleiazid.htm
↑ Mechanism for controlling the reactivity of lead azide. The Journal of Physical Chemistry, 1968, roč. 72, s. 111. DOI: 10.1021/j100847a021.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Azid olovnatý

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Pradyot Patnaik. Handbook of Inorganic Chemicals. McGraw-Hill, 2002, ISBN 0-07-049439-8

[2] FEDOROFF, Basil T., Henry A. Aaronson, Earl F. Reese, Oliver E. Sheffield, George D. Clift Encyclopedia of Explosives and Related Items (Vol. 1). : US Army Research and Development Command TACOM, ARDEC, 1960.

[3] ttp://www.lambdasyn.org/synfiles/bleiazid.htm

[4] Mechanism for controlling the reactivity of lead azide. The Journal of Physical Chemistry, 1968, roč. 72, s. 111. DOI: 10.1021/j100847a021.

[1]

[2]

[3]

[4]