Athanodóros z Rodosu

Fragmenty súsošia Skylly, Museo Archeologico Nazionale Grotta di Tiberio, Sperlonga

Fragmenty súsošia Oslepenie Polyféma, Museo Archeologico Nazionale Grotta di Tiberio, Sperlonga

Athanodóros (starogr. Ἀθανόδωρος – Athanodóros) bol grécky sochár v 1. storočí pred Kr.^[1]^[2]

Athanodóros, syn a žiak sochára Agésandra z ostrova Rodos, tvoril v 2. polovici 1. stor. pred Kr.^[1] Známe sú jeho signatúry z podstavcov sôch, objavené v archeologických lokalitách mesta Lindos na ostrove Rodos, kárskeho mesta Loryma, v rímskych obciach Antium^[3] a Capri^[4] a v rímskom predmestí Ostia.^[5]

Athanodóros sa podpísal i na podstavec sochy, nájdenom v Lindose, datovanom do roku 42 pred Kr., ktorý bol podľa nápisu základňou sochy venovanej bohom významnými osobami (správcami svätýň, kňazmi atď) mesta Lindos:

Ἀθανόδωρος Ἁγησάνδρου Ῥόδιος ἐποίη

preklad: Athanodóros syn Agésandra z Rodosu zhotovil

- text v starogréčtine^[6]^[1]

Athanodórovi sa pripisuje spoluautorstvo (originálu) sochárskych diel súsoší Skylly a Charybdy, Oslepenie Polyféma a sochárskeho veľdiela mramorového súsošia Laokoón a jeho synovia. Fragmenty zo súsošia Skylly a Charybdy a súsošia Oslepenia Polyféma sa našli v roku 1957 v tzv. Tibériovej jaskyni pri dedine Sperlonge juhovýchodne od Ríma. Ako ich autori sú spolu s ním uvedení jeho otec Agésandros a Polydóros.^[7]^[8] V tejto jaskyni s umelým bazénom vytesanej do skaly sa našli aj zvyšky iných súsoší, ktoré kedysi jaskyňu zdobili, napr. Menelaos a Patroklos a iné výjavy z Odysey. Ich datovanie je sporné.^[9]

Súsošie Laokoóna a jeho synov objavili v roku 1506 v zrúcaninách Titových kúpeľov v Ríme (pri kopaní základov stavby na Esquilínskom návrší), kde ho už obdivoval rímsky spisovateľ Plínius.^[10] Athanodóros vytvoril toto dielo v spolupráci so svojim otcom Agésandrom a Polydórom okolo roku 25 pred Kr. (existuje niekoľko rôznych datovaní tohto súsošia^[1])^[11] Už v staroveku sa tomuto dielu pripisovalo prvenstvo pred všetkými maľbami a sochami (podľa znalca umenia Winckelmanna v dejinách nebolo vytvorené nič, čo by sa s ním dalo porovnať).^[12] V Laokoóntovom súsoší (vysokom 1,84 m) je vystupňovaný divadelný efekt ľudského tela. Fyzická bolesť zo smrtiaceho zovretia hadov, poslaných Apolónom, sa spája s nesmiernym utrpením, ktoré prežíva trójsky kňaz Laokoón pri pohľade na smrť svojich synov. Všetky telá sa zvíjajú v zovretí dvoch hadov. Otec napína hrudník a pod kožou sa mu črtajú výrazné svaly a žily. Zúfalé napätie tvárí, strapaté vlasy a skrútené telá vytvárajú z tohto súsošia celkom určite jedno z najveľkolepejších diel antického sochárstva.^[13]

Súsošie bolo po objave značne poškodené a niektoré časti chýbali, preto pápež Július II. požiadal Michelangela, aby ho doplnil. Odmietol to, lebo vraj nemá na to dostatočné schopnosti. Neskôr sa na to aj napriek tomu niekto podujal (pravdepodobne Michelangelov žiak), ale správa Vatikánskeho múzea tieto úpravy dala aj tak odstrániť. O tom, kto, kedy a kde originál tohto diela zhotovil, sa mnoho popísalo. Znalci sa dnes prikláňajú k tomu, že bolo zhotovené na ostrove Rodos a do Ríma sa dostalo začiatkom druhej štvrtiny 1. stor. pred Kr., keď ho rodský senát venoval cisárovi Tibériovi na znak svojho podriadenia sa Rímu. To, že ho zhotovili sochári Athanodóros, Agésandros a Polydóros, ako to píše Plínius,^[8] potvrdil aj nápis, ktorý našli v roku 1957 na zlomku z asi dvakrát väčšej sochy Laokoónta v talianskej Sperlonge.^[14]

Ἀθανδωρος Ἁγησάνδρυ καὶ Ἁγήσανδρο Πανίου κὶ Πλδωρος Πολυώρου Ῥόδιο ἐποίησα

preklad: Athanodóros, syn Agésandra a Agésandros, syn Paiónia a Polydóros, syn Polydóra z Rodosu zhotovili

- text v starogréčtine^[7]- Hranaté zátvorky znamenajú doplnenie medzier (lacunae) a označujú písmená, ktoré sú nečitateľné alebo úplne stratené.^[15]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b ^c ^d Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Athenodoros - 4, Ἀθανόδωρος
↑ SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 136. (po nemecky)
↑ Inscriptiones Magna Graecia, IG XIV 1227
↑ Inscriptiones Magna Graecia, IG XIV 898
↑ Inscriptiones Magna Graecia, IG XIV 1230
↑ Inscriptiones Graecae, Lindos II 347
↑ ^a ^b Inscriptiones Magna Graecia, SEG 19:623
↑ ^a ^b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 433.
↑ NOVOTNÝ, Bohuslav. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. 1028 s. S. 812.
↑ Plínius, Naturalis Historia, 36, 37.
↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 187.
↑ Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 223.
↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 187.
↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 266.
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 268.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:1-1] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Athenodoros - 4, Ἀθανόδωρος

[:2-2] SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 136. (po nemecky)

[:3-3] Inscriptiones Magna Graecia, IG XIV 1227

[:4-4] Inscriptiones Magna Graecia, IG XIV 898

[:5-5] Inscriptiones Magna Graecia, IG XIV 1230

[:6-6] Inscriptiones Graecae, Lindos II 347

[:14-7] Inscriptiones Magna Graecia, SEG 19:623

[:7-8] Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 433.

[:8-9] NOVOTNÝ, Bohuslav. Encyklopédia archeológie. Bratislava : Obzor, 1986. 1028 s. S. 812.

[:9-10] Plínius, Naturalis Historia, 36, 37.

[:10-11] José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 187.

[:11-12] Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 223.

[:12-13] José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 187.

[:13-14] Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 266.

[:15-15] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 268.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]