Askalafos (starogr. Ἀσκάλαφος – Askalafos) je v gréckej mytológii syn boha Area a Astyochy, kráľ minyjského Orchomena.^[1]

Homér v druhom speve epického diela Iliada uvádza, že jeho matku Astyochu, cnostnú pannu, pripravil o panenstvo boh vojny Ares, keď vošiel jednej noci potajomky do jej spálne. Plodom tohto spojenia bol potom Askalafos a Ialmenos.^[1]

Askalafos bol jeden z mnohých urodzených mladíkov uchádzajúcich sa v Sparte o ruku krásnej Heleny.^[2][3] Helena si nakoniec za manžela vybrala Menelaa, syna mykénskeho kráľa Atrea, ktorý potom po Tyndareovi nastúpil na spartský trón.^[4]

O desať rokov neskôr, zavítal do Sparty Paris, syn trójskeho kráľa Priama a počas Menelaovej neprítomnosti Helenu uniesol. Napriek početným vyslancom, ktorých Menelaos posielal za Priamom, Trójania odmietli najkrajšiu zo žien vrátiť.^[4] Menelaov brat mykénsky kráľ Agamemnón nato vyzval všetkých achájskych kráľov, aby im pomohli pomstiť túto urážku a vyhlásili Priamovi vojnu.^[5] Pod velením Askalafa a jeho brata Ialmena potom Minyjci^[6] vypravili proti Tróji tridsať vyhĺbených korábov.^[1] Achájci po desaťročnom boji Tróju porazili.^[4] Askalafos sa však konca vojny nedožil, zahynul rukou Déifoba, syna trójskeho kráľa Priama.^[7]

Antický autor Apollodoros z Atén zaznamenal, že Askalafos a Ialmenos boli tiež učastníci výpravy Argonautov, ktorí sa na lodi Argó plavili po zlaté rúno do Kolchidy.^[8] Podľa Hygina, bratia Askalafos a Ialmenos pochádzali z Argu a ich rodičia boli Lykos a jeho manželka Pernis.^[9]

Referencie a bibliografia