A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Arkesilaos IV. | |
| kráľ Kyrény | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Panovanie | 462 pred Kr. – 440 pred Kr. |
| Predchodca | Battos IV. |
| Rodina | |
| Potomstvo |
syn Battos |
| Otec | Battos IV. |
Arkesilaos IV. alebo Arkesiláos IV. (starogr. Ἀρκεσίλαος) bol kráľ Kyrény z rodu Battovcov vládnuci v rokoch 462–440 pred Kr.[1]
Arkesilaos IV., syn a následník Batta IV., bol v poradí ôsmy kráľ z rodu Battovcov vládnuci v severoafrickej Kyréne, ktorú približne v roku 631 pred Kr. založili grécki kolonisti z Théry.[2] Na pýtických hrách v roku 462 pred Kr. získal víťazstvo v tethrippe a o dva roky neskôr aj na olympijských hrách. Jeho víťazstvo z pýtických hier oslávil vo svojich básniach Pindaros, a to vo 4. a 5. pýtickej óde.[3]
Podľa starovekých písomných svedectiev Arkesilaos nevládol dobre a ako sa postupne stupňovala nespokojnosť obyvateľstva, tak sa aj Arkesilaos menil na despotu. Predísť povstaniu sa pokúsil pomocou žoldnierov a aby si zabezpečil útočisko pre seba v prípade úspešného povstania, prikázal vybudovať v Kyrenaike mesto Hesperides (neskôr premenované na Bereniké po manželke egyptského panovníka Ptolemaia III. zvaného aj Euergetés). Aj napriek viacerým opatreniam už povstaniu zabrániť nevedel. V roku 440 pred Kr. sa kyrénsky ľud pod velením Aristóna zmocnil mesta, päťsto najvýznamnejších provládnych občanov usmrtil, ale tým najrešpektovanejším dovolil odísť.[4] Touto udalosťou sa po dvoch storočiach dynastia Battovcov skončila.[5][1]
Nie je známe, či Arkesilaos zomrel násilnou alebo prirodzenou smrťou. Podľa najpravdepodobnejšej verzie utiekol do Hesperidu, kde bol spolu so svojim synom Battom zavraždený.[5]
Referencie a bibliografia
- ↑ a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 54.
- ↑ Kronika ľudstva. Bratislava : Fortuna print, 1995. ISBN 80-7153-090-5. S. 81.
- ↑ Mark Golden. Sport in the ancient world from A to Z. London : Taylor & Francis, 2003. ISBN 0-203-49732-5. S. 14.
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 14,34,3-7.
- ↑ a b William Smith, A Dictionary of Greek and Roman biography and mythology
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
