Aristokles (sochár)

Moderná rekonštrukcia pôvodnej polychrómovanej náhrobnej stély z Velanidezy, Glyptotéka v Mníchove.

Aristokles alebo Aristoklés (starogr. Ἀριστοκλῆς – Aristokles, iný prepis: Aristoklés) bol grécky sochár v 6. storočí pred Kr.^[1]^[2]

Aristokles je autorom reliéfu na náhrobnej stéle známeho pod menom Aristionova stéla, objaveného v roku 1839 v atickej Velanideze, dnes uloženého v Národnom archelogickom múzeu v Aténach.^[1] Reliéf znázorňuje 2,40 m vysokú siluetu kopijníka, zrejme jedného zo starogréckych bojovníkov, ktorí napriek ľahkej výzbroji prelomili údernú silu perzského vojska.^[3]

Umelcovi sa tu veľmi zručne podarilo zachytiť postavu tohto muža a i keď je dielo veľmi starostlivo a jemne spracované, je málo životné (je zhotovené v archaickom štýle).^[3] Na stene stély boli nájdené stopy pôvodných farieb: modrej, červenej a žltej. Dielo sa štýlovo približuje maľbám na najstarších červenofigúrových vázach.^[1]

Nápis, umiestnený na spodku reliéfu, oznamuje meno bojovníka, Aristiona, i meno sochára Aristokla:

Ἀριστίονος, ἔργον Ἀριστοκλέος

preklad: Aristionos, práca Aristokleova

- text v starogréčtine^[4]

Zo staroveku je známych niekoľko sochárov tohto mena, tento ale podľa nápisu (typu písma), datovaného do roku 510 pred Kr., pochádzal zrejme z Atén.^[3]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b ^c Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Aristokles
↑ SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 109. (po nemecky)
↑ ^a ^b ^c José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 73-74.
↑ Inscriptiones Graecae, IG I³ 1256

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:1-1] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Aristokles

[:2-2] SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 109. (po nemecky)

[:3-3] José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 73-74.

[:4-4] Inscriptiones Graecae, IG I³ 1256

[1]

[2]

[3]

[4]