A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Aristides von Caradja | |
rumunský entomológ | |
Narodenie | 28. september 1861 Drážďany, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 29. máj 1955 (93 rokov) Bukurešť, Rumunsko |
Odkazy | |
Commons | Aristides von Caradja |
Aristides von Caradja alebo Aristide Caradja (* 28. september 1861, Drážďany, Nemecko – † 29. máj 1955, Bukurešť, Rumunsko) bol rumunský entomológ nemeckého pôvodu, ktorý je známy hlavne ako lepidopterológ – parnassiológ a microlepidopterológ. Významný a neúnavný entomológ. Bol potomok dvoch veľkých, starých šľachtických rodov, ktoré dali pravidlá pre rumunské kniežatstvo. Bol samotárskej povahy a našiel svoje útočisko vo svete hudby a zmysle pre jemné formy a harmonické farby motýľov.
Životopis
Aristides von Caradja sa narodil roku 1861 v Drážďanoch v Nemecku v šľachtickej rodine, ako siedme dieťa v poradí. Po skončení základného a stredného vzdelania v Drážďanoch pokračoval v štúdiu na fakulte vo francúzskom Toulouse, kde začal študovať právo. Bez vedomia svojich rodičov však navštevoval prednášky z biológie, botaniky, paleontológie a iných prírodných vied. Jeho predkovia z otcovej strany sa usadili vo Valašsku v 17. storočí a niektorí z nich dokonca dosiahli najvyššie pozície vo vtedajšom kniežatstve. Jeho matka taktiež pochádzala z preslávenej šľachtickej rodiny – Şuţu. Bol tiež členom Rumunskej akadémie vied. Zomrel roku 1955 v Bukurešti v Rumunsku. Venoval sa aj interpretácii Beethovenových sonát.
Entomologické aktivity
Menej známy, ale pre faunu hmyzu Rumunska a Balkánu významný entomológ – lepidopterológ nemeckého pôvodu. Akademik Aristide von Caradja bol významným zberateľom a výskumníkom motýlej fauny na území Balkánu. Ako väčšina významných entomológov sveta i Caradja sa zaoberal motýľmi už od svojich detských rokov. Zaoberal sa tiež rodom Parnassius a u druhu jasoňa červenookého počas svojho života popísal niekoľko individuálnych foriem, čiže aberácií na území Európy. Svoju hlavnú pozornosť však sústredil na výskum skupiny malých motýľov – Microlepidoptera.
Jeho prvá publikácia o motýľoch z Haute Garonne, pochádza z roku 1891, ale bohatý materiál z radu Lepidoptera (848 druhov) zhromaždil už o niekoľko rokov skôr – v čase svojich štúdií vo Francúzsku. To bol začiatok jeho zbierky, ktorú budoval cca 56 rokov (v rokoch 1887 – 1943). V roku 1887 po smrti jeho otca sa vracia do Rumunska, kde sa usadil natrvalo v Grumăzeşti. Rodinný zámok sa nachádza uprostred obrovského lesoparku. Caradja málokedy cestoval, ale stále bol v kontakte s významnými odborníkmi na skupinu malých motýľov Microlepidoptera z Londýna, Berlína, Bonnu, Viedne, Petrohradu, Štokholmu atď. Od týchto odborníkov výmenou i nákupom dostával veľa zbierkového materiálu, ktorý študoval a opisuje stovky nových druhov. Svoju zbierku obohacuje aj z iných súkromných zbierok a výmenou a získavaním vzácnych druhov, za ktorého nikdy neváhal zaplatiť aj značné sumy peňazí. Okrem toho dotoval finančne expedície do Ázie, Špicbergov, severnej Afriky, Španielska a do južnej Ameriky. Oplatou za to dostával nazbieraný materiál zo skupiny Microlepidoptera. Vzhľadom na jeho reputáciu špičkového odborníka mu viacerí zberatelia zo svojich expedícií (Sven Hedin, Max Korb, Paul Chrétien, Karl Ribbe) poslali svoj zbierkový materiál zo uvedenej skupiny Microlepidoptera k štúdiu. Bol tiež poverený urobiť revíziu celej kolekcie skupiny Microlepidoptera z najväčšieho anglického prírodovedného múzea (British Natural History Museum). Milióny kusov Microlepidopter prešlo jeho rukami a jeho očami. Len zo zbierky motýľov z Číny od Hermanna Hohna sám Caradja preštudoval a roztriedil asi 400 000 položiek. Publikuje mnohé práce a získava významné medzinárodné hodnotenie a medzinárodnú prestíž. Ak v prvom období (v rokoch 1891 – 1924) bol v prvom rade jeho záujem o systematizáciu – v opise nových druhov, neskôr sa presunula smerom na rozlúštenie tajomstva pôvodu a vývoja fauny Lepidoptera. Študoval tiež mechanizmy mutácie. Preštudoval materiál zbierky Hermann Hohna, zozbieraných v Čína počas expedície v rokoch 1917 – 1923. Tu opisuje 927 druhov, z ktorých 271 bolo endemitov a 91 nových pre vedu. Zbierka sa ráta medzi najvýznamnejšie zbierky na svete, ako aj pre 3000 položiek "typového materiálu", ktoré umožnili opis nových druhov.
Zbierka hmyzu
Zbierka hmyzu, ktorú Aristide von Caradja zozbieral počas svojho plodného života je úžasná nielen z hľadiska rôznorodosti a bohatosti svojho obsahu, ale predovšetkým pre svoju ohromnú vedeckú hodnotu. Bola dlhé roky uložená na jeho panstve v Grumăzeşti, neďaleko Tirgu Neamt. Tu došlo takmer k jej zničeniu počas druhej svetovej vojny, ale našťastie zbierka bez pohromy pretrvala až do dnešných časov. Zápisnica z príjmu zbierky do múzea je zo dňa: 14. 6. 1944. Veľmi skoro však bola zasa v nebezpečenstve, keď v noci zo dňa 23. augusta na 24. augusta roku 1944 bola budova múzea ťažko bombardovaná nemeckou Luftwaffe, ako súčasť nemeckej odvety proti bývalým spojencom. Zbierka však bola ukrytá v podzemí a vydržala i toto bombardovanie. Samotný Aristide von Caradja vzhľadom pre zhoršenie zdravotného stavu (rôzne ochorenia a operácie v posledných rokoch života) už nebol schopný študovať zbierky sám. Kolekcia Microlepidopter z Číny a východnej Ázie (obsahujúca tisíce kusov "typového materiálu") bola taká rozsiahla, že si už Caradja samotný netrúfal ju sám spracovať. Na túto prácu samotný Caradja určil vtedy známeho odborníka prof. Dr. Martina Heringa z Berlínskej univerzity – z múzea. Vďaka medzinárodnej situácii, ktorá bola vtedy vo svete, nemohol spolupracovať s inými odborníkmi z Európy. Po vojne v rokoch 1948 až 1961 bolo len málo špecialistov, ktorí sa zaujímali o bohatstvo, ktoré získal a zozbieral Aristides von Caradja. Po roku 1961 zbierka zasa získala svoj lesk a slávu, pričom zaujala opäť pozornosť odborníkov z celého sveta.
Okrem prevažnej časti malých motýľov zo skupiny Microlepidoptera, zbierka obsahuje aj asi 5000 kusov zo skupiny Macrolepidoptera – prevažne veľké denné motýle, ktoré očaria oko svojími tvarmi a farebnosťou. Medzi nimi je významné zastúpenie rodu Morpho s Amazónskej džungle, Chrysiridia madagascariensis, ktorá je považovaná za jedného z najkrajších motýľov na svete a rod Ornithoptera z Bornea. Celkove jeho zbierka hmyzu, hlavne motýľov, v rozsahu vyše 125 000 exemplárov je uložená v Múzeu Grigore Antipa v Bukurešti – v Rumunsku.
Odkaz autora
Aristides von Caradja obetoval celý svoj majetok a vykonal obrovskú prácu na vybudovaní svojej zbierky motýľov, na základe ktorej napísal významné vedecké práce, ktoré ukazujú jeho entomologického génia a originalitu jeho myslenia. Žil takmer sto rokov, ktoré prežil aj v zlých rokoch (obdobie vojen, socializmu a pod.), ale zažil aj pekné a pokojné okamihy, ktoré prežil s múdrosťou filozofa.
Zdroje informácií o autorovi
- Hering, M.: 1936, . Mitt. Dt. Ent. Ges., 7, p. 33 – 37.
- Horn, W.(H. R.): 1936, . Arb. morph. taxon. Ent. Berlin-Dahlem, 3(4): p. 301.
- Murariu, D. & Popescu-Gorj, A.: 1996, . Holarct. Lepidopt., 3(2), p. 43 – 46 – len portrét.
- Popescu-Gorj, A.: 1970, . Rev. Muzeel. 1970, p. 299 – 303.
- Popescu-Gorj, A.: 1984, . Studii si Comunicari / Muzeul Brukenthal. Stiinte naturale, 26, p. 343 – 352 + portrét.
- Rákosy, L.: 1990, . Bul. Informare, Soc. Lepid. Romana, 1(2): p. 9 – 10.
- Rákosy, L.: 1996, Die Noctuiden Rumäniens (Lepidoptera Noctuidae). Stapfia, 46, p. 1 – 648, 30 Taf., zahlr. Fig. 11 + portrét.
- Sachtleben, H.: 1941, . Arb. morph. taxon. Ent. Berlin-Dahlem, 8(4), p. 287.
- Savulescu, T.: 1945, . Anal. Acad. Romane, Mem. Sect. Stiint., 20(Mem. 8), p. 1 – 24 + portrét.
Bibliografia (nekompletná)
- Caradja, A.: 1894 , Beitrag zur Kenntniss der Grossschmetterlinge des "Département de la Haute-Garonne". Deutsche Entomologische Zeitschrift Iris, 6: p. 161 – 240 (189 – 190).
- Caradja, A.: 1894 , Nachtrag zum Verzeichniss der Grossschmetterlinge des Département de la Haute Garonne. Deutsche Entomologische Zeitschrift Iris, 6: p. 336.
- Caradja, A.: 1895, Die Grossschmetterlinge des Königreiches Rumänien. Deutsche Entomologische Zeitschrift Iris, 8(1895): p. 1 – 102: (15. 7. 1895).
- Caradja, A.: 1896, Die Grossschmetterlinge des Königreiches Rumänien. Dt. ent. Zeitschr. Iris, 9(1896): p. 1 – 112.
- Caradja, A.: 1929, Badereise eines Naturfreundes nach Tekirghiol (Carmen Silva). Ein Beitrag zur Lepidopterenfauna der Dobrogea. Dt. ent. Z. Iris, 43: p. 41 – 65.
- Caradja, A.: 1930, Beiträge zur Lepidopteren-Fauna der südlichen Dobrogea insbesondere der sogenannten ‘Coasta de Argint’. Bull. Sect. scient. Acad. roum., 13(3): p. 1 – 21, Pls. I – VI.
- Caradja, A.: 1931, Beiträge zur Lepidopteren-Fauna Grossrumäniens für das Jahr 1930. Academia Româna. Memoriile Sectiunii Stiintifice, 7(8): p. 293 – 344.
- Caradja, A.: 1932, Beiträge zur Lepidopteren-Fauna Grossrumäniens für das Jahr 1931. Bull. Sect. scient. Acad. roum., 15(1 – 2): p. 35 – 46.
- Caradja, A. von & Meyrick, E.: 1933, Materialien zu einer Microlepidopterenfauna Kwangtungs. Dt. Ent. Z. Iris, Dresden, 47: p. 123 – 167.
- Caradja, A. von & Meyrick, E.: 1934. Materialien zu einer Microlepidopterenfauna Kwangtungs: Pterophoridae – Tortricidae – Tineidae. Dt. Ent. Z. Iris, Dresden, 48: p. 28 – 43.
- Caradja, A.: 1934, Neuer Beitrag zur Kenntnis der Lepidopteren-Fauna Rumäniens. Dt. ent. Z. Iris, 48: p. 185 – 191.
- Caradja, A. von: 1934 – 1935, Herkunft und Evolution der paläarktischen Lepidopterenfauna. Internationale Entomologischen Zeitschrift, Guben, 28, p. 217 – 385.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Štefan Nécsey
Štefan Rokos
Achille Guénée
Adalbert Seitz
Adolf Adámek
Adolf Cserey
Alois Friedrich Rogenhofer
Andreas Bang-Haas
Andrej Reiprich
Andrej Terren
Anton Emil Smutný
Aristides von Caradja
Arnold Spuler
Cajetan Felder
Carl Alexander Clerck
Carl Friedrich August Alexander Crüger
Carl Linné
Christian Friedrich Freyer
Conrad Gesner
Curt Jacobus Eisner
Dru Drury
Ede Agost Hudák
Edvard Troníček (mladší)
Edward Donovan
Edward Wotton
Embrik Strand
Emil Marie Hachler
Eugen Kriek
Eugen Pažický
Eugen Vángel
Felix Bryk
Ferdinand Albín Pax
Ferdinand Albin Pax
Ferdinand Heinrich Hermann Strecker
Ferdinand I. (Bulharsko)
Ferdinand Le Cerf
Ferdinand Ochsenheimer
Ferdinand Uhryk
František Antonín Nickerl
Friedrich Kolenati
Géza Horvath
Gejza Horváth
Georg Friedrich Treitschke
Grigorij Jefimovič Grum-Gržimajlo
Gustav Grosse
Gustav Július Geyer
Gyula Dahlström
Hans Ferdinand Emil Julius Stichel
Hans Fruhstorfer
Hans Kotzsch
Hans Rebel
Hynek Albrecht
Hynek Alois Joukl
Ignaz Schiffermüller
Ivan Zbíňovský
János Husz
Ján Bogsch
Ján Pável
Ján Zelný
Jacob Hübner
Jan Daniel Preysler
Jan John
Jaroslav Tykač
Jean Baptiste Alphonse Dechauffour de Boisduval
Johann Centurius von Hoffmannsegg
Johann Christian Fabricius
Johann Friedrich Wilhelm Herbst
Johann Nepomuk Cosmas Michael Denis
Johann Wilhelm Meigen
John Henry Leech
Josef Fischer von Röslerstamm
Josef Johann Mann
Josef Klika
Josef Moucha
Jozef Bošiansky
Jozef Veselý
Jules Léon Austaut
Jules Pierre Rambur
Julius Lederer
Julius von Kennel
Karel Hrubý
Karel Steinich
Karl Schawerda
Karl Wilhelm von Dalla Torre
Karol Ľudovít Doležal
Karol Cengel
Karol Kelecsényi
Karol Oboňa
Koloman Šándor
Kristián Andrej Zipser
Lajos Abafi-Aigner
Lajos Issekutz
Leo Sheljuzhko
Maximilian Ferdinand Wocke
Michal Greisiger
Mieczysław Romuald Krzywicki
Miloslav Kudla
Moses Harris
Napoleon Manuel Kheil
Nikolaj Grigorievič Jeršov
Nikolaj Michajlovič Romanov
Otakar Nickerl
Otto Bang-Haas
Otto Slabý
Otto Staudinger
Paul Pekarský
Philipp Christoph Zeller
Pierre André Latreille
Pierre Millière
Róbert Lačík
Robert Townson
Roger Verity
Rudolf Felder
Rudolf Ritter von Feistmantel
Rudolf Schwarz (prírodovedec)
Rudolf Veliký
Sergej Nikolajevič Alferaki
Stanislav Nemček
Tibor Weisz
Vasilij Petrovský
Viktor Ivanovič Močuľskij
Vladimir Vladimirovič Nabokov
Vladislav Šír
Vojtech Drexler
Witold Niesiołowski
Zdeněk Frankenberger
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk