Aristión z Parosu

Koré Frasikleia, autor: Aristión, cca 540 pred Kr., Národné múzeum, Atény

Aristión (starogr. Ἀρίστων) bol grécky sochár v 6. storočí pred Kr.^[1]

Aristión pochádzal z ostrova Paros.^[1] Činný bol približne v rokoch 550 až 520 pred Kr. Známy je zo signatúr z podstavcov sôch.^[1]

Staroveké písomné správy o sochárovi Aristiónovi chýbajú (zrejme sa stratili). V rokoch 1839 a 1858 sa však v Aténach našli tri fragmenty náhrobného podstavca Antilocha so signatúrou sochára Aristióna.^[2] Onedlho bol v aténskom cintoríne Kerameikos objavený ďalší podstavec sochy s jeho podpisom, venovaný zosnulej menom Xenofanté.^[3]

Francúzsky filológ Michel Fourmont, ktorý v rokoch 1729 - 1730 navštívil Grécko, opísal blok mramoru (časť podstavca) s nápisom objaveného v kostole Panagia (Panny Márie) v Merende. Nápis bol nečitateľný, ale dal sa čiastočne zrekonštruovať. V roku 1968 podstavec umiestnili do epigrafického múzea v Aténach. O štyri roky neskôr, grécky archeológ Efthymios Mastrokostas počas výkopávok v archeologickej lokalite starobylej územnej jednotky (obcí, démos) Myrrhinous narazil na jedinečný nález dvoch sôch - mladého muža kúra a dievčaťa kory zvanej Frasikleia (socha mala zvyšky polychromie, na základe ktorej sa mohla neskôr zhotoviť rekonštrukcia jej pôvodného vzhľadu) s časťou podstavca, ktorý, ako sa ukázalo, bol kompatibilný s podstavcom z Merandy (po ich spojení sa už dal nápis oživiť).^[4]

Koré Frasikleia, rekonštrukcia pôvodného vzhľadu sochy, Pergamonmuseum, Berlin

Nápis na podstavci v iónskej attičtine (jazykovo najbohatší dialekt starej gréčtiny), datovaný do roku 540 pred Kr., je náhrobným epigramom venovaným dievčine Frasikleii:

ΣΗΜΑ ΦΡΑΣΙΚΛΕΙΑΣ·	Hrob Frasiklein;
ΚΟΡΗ ΚΕΚΛΗΣΟΜΑΙ	budem nazývaná Koré (dievča);
ΑΙΕΙ ΑΝΤΙ ΓΑΜΟΥ	navždy, namiesto manželstva
ΠΑΡΑ ΘΕΩΝ ΤΟΥΤΟ	som dostala od bohov
ΛΑΧΟΥΣ’ ΟΝΟΜΑ	toto meno

- signatúra

Ἀριστίον Παριοσε

Aristión z Paru ma zhotovil.^[5]

V 6. storočí pred Kr. existovali dva hlavné typy mramorových sôch: stojaci nahý muž (kúros, mn. č. kúroi) a stojace oblečené alebo zahalené dievča (koré, mn. č. korai). Predovšetkým korai boli venované do chrámov ako obetné dary (niekedy ako znázornenie bohyne), a niektoré slúžili ako náhrobky v cintorínoch (ako v tomto prípade).^[6] Pôvodné grécke sochy boli bohato a pestro pomaľované. Postupujúcim časom ich polychrómia zmizla, mramor vybledol a dostal patinu, bronz stratil lesk a zoxidoval do zelena. Nám je tento vzhľad samozrejmý, ale antický Grék by ho celkom určite považoval za neestetický.^[7]

Podľa niektorých odborníkov náhrobná stéla hoplitu Aristióna, vytvorená sochárom Aristoklom stála pôvodne na hrobe Aristióna z Paru.^[8] Je 2,40 m vysoká. Sochárovi sa podarilo veľmi zručne zachytiť siluetu bojovníka. Datujú ju približne do roku 510 pred Kr.^[9]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b ^c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 398.
↑ Inscriptiones Graecae, IG I³ 1208
↑ Inscriptiones Graecae, IG I³ 1211
↑ Mary Clorinda. The Poetics of Appearance in the Attic Korai. Austin : University of Texas Press, 2004. ISBN 0292701802. S. .
↑ Inscriptiones Graecae, IG I³ 1261
↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 391.
↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 242.
↑ Elena Walter-Karydi. Künstlerlexikon der Antike. Hamburg : Nikol, 2007. ISBN 978-3-937872-53-7. S. 83-85.
↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 73.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aristión z Parosu

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Aristión,_398-1] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 398.

[IG_I³_1208-2] Inscriptiones Graecae, IG I³ 1208

[IG_I³_1211-3] Inscriptiones Graecae, IG I³ 1211

[Stieber-4] Mary Clorinda. The Poetics of Appearance in the Attic Korai. Austin : University of Texas Press, 2004. ISBN 0292701802. S. .

[IG_I³_1261-5] Inscriptiones Graecae, IG I³ 1261

[Sochy,_391-6] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 391.

[Grécky_zázrak,_242-7] Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 242.

[Künstlerlexikon_der_Antike-8] Elena Walter-Karydi. Künstlerlexikon der Antike. Hamburg : Nikol, 2007. ISBN 978-3-937872-53-7. S. 83-85.

[Dejiny_umenia_2,_73-9] José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 73.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]