Aragonit
CaCO₃ uhličitan vápenatý
Všeobecné informácie
Objaviteľ	Abrahan Gottlob Werner (1797)
Pôvod názvu	podľa náleziska, obce Molina de Aragón v Španielsku
Typová lokalita Španielsko, Kastília-La Mancha, Molina de Aragón
Klasifikácia
IMA status	prijatý (1959)
Strunzova klasifikácia	V/B.04 (8.vyd.) 5.AB.15 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia	5.AB.15 (10.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	Rombická sústava
Bodová grupa	mmm
Mriežkové param.	a = 4,9611 Å b = 7,9672 Å c = 5,7407 Å V = 226,91 Å3 Z = 4
Habitus	nálety, povlaky, kvapľové utvary, kryštalické agregáty, jedntlivé kryštály s plochami {001}, {110} a {010}
Zrasty	kontaktné zrasty podľa {110}, vytvárajúce pseudohexagonálne tvary
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosť	priehľadný až priesvitný
Farba(y)	bezfarebný, biela, žltá, šedá, ružovkastá
Vryp	biely
Lesk	sklený
Tvrdosť (Mohs)	3,5 - 4
Hustota	2,947 kg.dm−3
Štiepateľnosť	dobrá podľa {010}
Optické dáta
Index lomu dvojosový minerál	nα = 1,529 - 1,530 nβ = 1,680 - 1,682 nγ = 1,685 - 1,686
Dvojlom	δ = 0,156
2V	18 - 19 ° (vypočítaný 16 - 18 °)
Iné
Rozpustnosť	v kyselinách
Odrody a variety
variety so zvýšeným obsahom Pb, zn a Sr
Zoznam minerálov Aragonit na mindat.org Aragonit na Commons
Portál vedy o Zemi  Chemický portál

Aragonit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky uhličitan vápenatý – CaCO₃.^[1] Podobný je minerál kalcit.

Charakteristika

Aragonit vytvára prizmatické, predĺžené kryštály, často zdvojčatené. Po vzájomnom prerastaní mávajú dvojčatá pseudohexagonálny tvar. Tento nerast môže mať aj stĺpcovitý, kvapľovitý, vláknitý, lúčovitý alebo koralom podobný habitus. V takom prípade sa nazýva železný kvet (pozri nižšie). Aragonit býva biely, bezfarebný, sivý, žltkastý, zelenkavý, modravý, podľa druhu prímesí. Má biely vryp. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným leskom.^[1]

Vznik

Aragonit vzniká v premenených a usadených horninách, jaskyniach vápencových oblastí, na rudných žilách a okolo termálnych prameňov. Často vypĺňa pukliny v sopečných horninách.^[1]

Nachádza sa aj v schránkach niektorých mäkkýšov.^[2]

Poznávanie

Aragonit sa so šumením rozpúšťa v studenej zriedenej kyseline chlorovodíkovej. V ultrafialovom svetle často fluoreskuje.^[1]

Výskyty na Slovensku

Banská Štiavnica, Hodruša-Hámre, Konrádovce, Ochtiná (Ochtinská aragonitová jaskyňa), Podrečany, Rudňany, Smolník, Spišská Nová Ves, Špania Dolina, Vechec.^[1]

Odrody a podobne

Aragonit má viacero odrôd:

• žriedlovec – odroda vylučovaná z horúcich prameňov^[3][4][5]
• hrachovec (pizolit^[6][7]) – pizolitický (t.j. z pizoidov zložený) druh žriedlovca ^[8][5]
• železný kvet – kríčkovitá, stromovitá alebo kvapľovitá odroda rôznych farieb (v užšom zmysle len snehobielej farby)^[9][10], pozri aj vyššie v tomto článku
• zeiringit - obsahuje aurichalcit ^[11]
• nicholsonit - obsahuje zinok^[12][13]
• tarnowitzit - obsahuje olovo^[14][13]
• mossottit - obsahuje stroncium ^[13]

Modrozelený aragonit sa (najmä) v minulosti označoval aj ako igloit či iglit (podľa náleziska Spišská Nová Ves – po maď. Igló), nejde o samostatnú odrodu.^[15][16][17]

Názov aragonit sa niekedy nesprávne stotožňuje s odrodou aragonitu železný kvet^[2] alebo s odrodou aragonitu hrachovec ^[7].

Aragonit je tiež významný napr. v týchto látkach:

• erzbergit - pozostáva z aragonitu a kalcitu a má vrstvovitú bielo-tmavú podobu^[18][19]
• perleť - materiál (biominerál) zložený z minimálne 95 % aragonitu a zvyšok tvorí organický materiál; pochádza zo škrupiny lastúrnikov.^[20]
• ónyxový mramor – hornina majúca dekoratívne farby a tvorená buď aragonitom alebo kalcitom^[21][22]
• travertín a (iný) vápenec – veľmi rozšírené horniny tvorené obe primárne kalcitom a aragonitom^[23][24]

Referencie

Pozri aj

• Zoznam minerálov

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aragonit

Externé odkazy

• Aragonit na www.mindat.org