Apelleas

Apelleas (iný prepis: Apelleás; starogr. Ἀπελλέας - Apelleas/Apelleás^[1]^[2]^[3]^[4]) alebo Apellas (iný prepis: Apellás; starogr. Ἀπελλᾶς - Apellas/Apellás^[5]^[6]^[2]^[7]^[8]^[9]) bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.^[10]

Pôvod

Apelleas pochádzal z rodiny megarského sochára Kallikla, Theokosmovho syna.^[2]

Pausanias

Z antických autorov nám jeho sochárske diela opísal cestovateľ Pausanias. Bolo to súsošie (možno dve súsošia) venované Kyniske zo Sparty, olympijskej víťazke pretekov so štvorzáprahom koní v rokoch 396 a 392 pred Kr.^[4] Obe tieto súsošia stáli kedysi v Olympii a ich podstavce sa našli pri vykopávkach.

Prvé bolo podľa Pausania umiestnené neďaleko sochy olympijského víťaza Tróila a skladalo sa z mohutného kvádrového podstavca, na ktorom stál voz s koňmi, vozataj a socha Kynisky.^[11] Z tohto súsošia sa zachoval len podstavec z čierneho vápenca. Objavili ho v severnej časti Prytaneia a nápis na ňom, datovaný do rokov 390 až 380 pred Kr., hlása prvé víťazstvo ženy na olympijských hrách:

Σπάρτας μὲν πατέρες καὶ ἀδελφοί•	Králi Sparty sú moji otcovia a bratia;
ἅ νικῶσα Κυνίσκα εἰκόνα τάνδ’ ἔστασε	víťazka vozov s rýchlymi koňmi som ja Kyniska a túto sochu vztýčila som,
μόν δ’ ἐμέ φαμι γυναικῶν Ἑλλάδος ἐκ πάσας τόνδε λαβε̑ν στέφανο.	iba ja jediná žena z celého Grécka s hrdosťou hovorím získala som víťazný veniec.

- signatúra

Ἀπελλέας Καλλικλέος ἐπόησε.

Apelleas syn Kallikla ma zhotovil.^[12]^[3]

Na inom mieste spomína Pausanias súsošie bronzových koní Kynisky, ktoré bolo venované ako votívny dar Diovi do pronaa Diovho chrámu v Olympii: „Vlnený záves v Olympii, ozdobený asýrskym tkaním a fenickým purpurom, daroval Antiochos, od ktorého je aj zlatý štít s podobizňou Gorgony nad aténskym divadlom. Tento záves však nevyťahujú ku stropu ako v Artemidinom chráme v Efeze, ale spúšťajú ho na povrazoch k podlahe. Dary, ktoré ležia vo vnútri chrámovej predsiene, sú: trón Arimnésta, kráľa Tyrrhenčanov (Etruskov), ktorý prvý z barbarov obdaroval Dia v Olympii, a bronzové kone Kynisky, znamenie to olympijského víťazstva. Tieto zaostávajú za veľkosťou živých koní a stoja v predsieni po pravej strane vchádzajúcich.“^[13] Meno sochára tohto diela Pausanias neuvádza. Zachoval sa podstavec z bieleho mramoru s časťou nápisu,^[10] ktorý hlása, že dielo vyrobil Kalliklov syn, z mena ktorého sa zachoval len koniec „...lleas“ (čo sa v literatúre zvykne rekonštruovať na Apelleas).^[14]^[3], ale pôvod tohto podstavca a teda aj jeho súvis so súsoším spomínaným Pausaniasom je veľmi neistý.^[1]

Plinius a Suda

O tomto sochárovi sa zmieňuje aj rímsky spisovateľ Plinius vo svojom spise O prírode; uvádza ho tam v tvare Apellas. Plinius píše, že bol autorom ženských sôch.^[1]^[5]^[6]^[9]^[15] a (pri jednej interpretácii Plíniovho textu) aj sôch filozofov^[8].

Podľa Schultza tohto sochára pravdepodobne spomína aj encyklopédia Suda v podobe Apellés.^[8]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b ^c ORLANDINI, P.: Apelleas. In: Enciclopedia dell'arte antica classica e orientale : 1, A - Bar. Roma : Istituto della Enciclopedia Italiana, 1958. S. 460-461.
↑ ^a ^b ^c MYERS, B. S.: Encyclopedia of World Art: Vol. 11., Pakistan - Rembrandt. New York; Toronto; London : McGraw-Hill, 1966. S. 165.
↑ ^a ^b ^c LOEWY, E. Inschriften griechischer Bildhauer mit Facsimiles. Leipzig: Druck und Verlag von B. G. Teubner, 1885, str. 78-80 dostupné online
↑ ^a ^b Sarah B. Pomeroy, Spartan Women, 22
↑ ^a ^b Neudecker, Richard (Rom), “Apellas”, in: Der Neue Pauly, Herausgegeben von: Hubert Cancik,, Helmuth Schneider (Antike), Manfred Landfester (Rezeptions- und Wissenschaftsgeschichte). Prístup 6. 3. 2017
↑ ^a ^b WISOWA, G. (ed.). Paulys Real-Encyklopädie der classischen Altertumswissenschaften: Neue Bearbeitung : Erster Band Aal – Apollokrates. Stuttgart: J. B. Metzlerscher Verlag, 1894, stĺpec 2686 dostupné online
↑ Apellas. In SMITH, William (ed.). Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology. 1813-1893. zv. 1, str. 221
↑ ^a ^b ^c BRUNN, H.: Geschichte der griechischen Künstler – 1. Band - die Bildhauer. 2. Auflage. Stuttgart: Verlag von Ebner & Seubert, 1889 dostupné online, str. 201
↑ ^a ^b BÖTTINGER,C. A. Amalthea oder Museum der Kunstmythologie und bildlichen Alterumskunde -3., 1825, str. 127-128 dostupné online
↑ ^a ^b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. S. 559.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. S. 430.
↑ Inscriptiones Graecae, IvO 160
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. S. 387.
↑ Inscriptiones Graecae, IvO 634
↑ Plínius, Naturalis Historia, 34,86.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[EAA-1] ORLANDINI, P.: Apelleas. In: Enciclopedia dell'arte antica classica e orientale : 1, A - Bar. Roma : Istituto della Enciclopedia Italiana, 1958. S. 460-461.

[Encyclopedia_of_World_Art,_165-2] MYERS, B. S.: Encyclopedia of World Art: Vol. 11., Pakistan - Rembrandt. New York; Toronto; London : McGraw-Hill, 1966. S. 165.

[Inschriften-3] LOEWY, E. Inschriften griechischer Bildhauer mit Facsimiles. Leipzig: Druck und Verlag von B. G. Teubner, 1885, str. 78-80 dostupné online

[Spartan_Women,_22-4] Sarah B. Pomeroy, Spartan Women, 22

[Neudecker-5] Neudecker, Richard (Rom), “Apellas”, in: Der Neue Pauly, Herausgegeben von: Hubert Cancik,, Helmuth Schneider (Antike), Manfred Landfester (Rezeptions- und Wissenschaftsgeschichte). Prístup 6. 3. 2017

[Wisowa-6] WISOWA, G. (ed.). Paulys Real-Encyklopädie der classischen Altertumswissenschaften: Neue Bearbeitung : Erster Band Aal – Apollokrates. Stuttgart: J. B. Metzlerscher Verlag, 1894, stĺpec 2686 dostupné online

[7] Apellas. In SMITH, William (ed.). Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology. 1813-1893. zv. 1, str. 221

[Brunn-8] BRUNN, H.: Geschichte der griechischen Künstler – 1. Band - die Bildhauer. 2. Auflage. Stuttgart: Verlag von Ebner & Seubert, 1889 dostupné online, str. 201

[Bottiger-9] BÖTTINGER,C. A. Amalthea oder Museum der Kunstmythologie und bildlichen Alterumskunde -3., 1825, str. 127-128 dostupné online

[Pausanias,_str._559-10] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. S. 559.

[Pausanias,_str._430-11] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. S. 430.

[IvO_160-12] Inscriptiones Graecae, IvO 160

[Pausanias,_str._387-13] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. S. 387.

[IvO_634-14] Inscriptiones Graecae, IvO 634

[Plínius,_34,85.-15] Plínius, Naturalis Historia, 34,86.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]

[15]