Antifidas

Antifidas (starogr. Ἀντιφίδας – Antifidas) bol grécky sochár v 3. storočí pred Kr.^[1]^[2]

Sochár Antifidas, syn Diognéta z ostrova Nisyros, tvoril v 3. storočí pred Kr.^[1] Od starovekých autorov o ňom nemáme správy, známa je ale jeho signatúra na mramorovom podstavci zo sochy objavená v archeologickej lokalite akropoly mesta Lindos:

Παυσανίας Ἀγαθαγήτου
Ἀγαθάγ̣η̣τ̣ος καὶ Πολύδωρος ὑπὲρ τοῦ πατρὸς ἰερατεύ̣σαντ̣ος Ἀθαναίαι Λινδίαι καὶ Διὶ Πολιεῖ.
Ἀντιφίδας Διογνήτου Νισύριος ἐποίησε.

preklad: Pausanias syn Agathagéta
Agathagétos a Polydóros pre otca kňazov Atény Lindskej a Dia Poliea
Antifidas syn Diognéta z Nisyrosu zhotovil.

- text v starogréčtine^[3]

Znalci nápis z podstavca sochy kňaza Pausania datujú do roku 272 pred Kr. Zo stôp na povrchu podstavca je zrejmé, že táto socha bola koncipovaná podľa tzv. Polykleitovej schémy, pravá noha bola predsunutá a malá diera pri nej naznačuje, že sa opierala o akúsi tyč alebo žezlo, ľavá ostala vzadu (tým sa vysunul jeden bok sochy a vyvrátilo rameno a vznikol tak slávny kontrapost, taký príznačný pre Polykleitove diela^[4])^[1]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b ^c Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Antiphidas
↑ SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 70. (po nemecky)
↑ Inscriptiones Graecae, Lindos II 83
↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 84.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:1-1] Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Antiphidas

[:2-2] SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 70. (po nemecky)

[:3-3] Inscriptiones Graecae, Lindos II 83

[:4-4] José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 84.

[1]

[2]

[3]

[4]