Anténor z Atén

Anténor alebo Anténór (starogr. Ἀντήνωρ) bol grécky sochár z prelomu 6. a 5. storočia pred Kr.^[2]

Anténor bol aténsky sochár, činný približne v rokoch 530 až 500 pred Kr.^[3] Vytvoril slávne bronzové súsošie Harmodia a Aristogeitóna (známe pod menom Tyranobijci, ktorí v roku 514 pred Kr. zavraždili aténskeho tyrana Hipparcha).^[2] Toto dielo po páde Atén v roku 480 pred Kr. odviezli Peržania, ale už okolo roku 477 pred Kr. bolo nahradené novým súsoším od sochárov Kritia a Nésióta,^[4] ktoré v druhom storočí obdivoval aj grécky cestovateľ Pausanias.^[5] Anténorovo pôvodne dielo je stratené, nepoznáme jeho podobu (bolo zrejme vytvorené ešte v archaickom štýle). Anténor sa pravdepodobne zaslúžil aj o výzdobu východného štítu Apolónovho chrámu v Delfách.^[2]

Z jeho diel sa zachovala socha Kory (681) z aténskej Akropoly. Na podstavci mala nápis, ktorý hlásal, že jej tvorcami boli sochár Anténor a jeho otec Eumaros, slávny maliar^[6] (v tom období boli totiž všetky grécke sochy polychrómované).^[1]^[7] Socha je ženským ekvivalentom kúra, pochádza z obdobia okolo roku 520 pred Kr. a predstavuje ešte typický štýl gréckeho archaického sochárstva. Majestátne pôsobiaca, vyše dvoch metrov vysoká socha je dôkazom architektonického chápania ľudskej postavy, čo zdôrazňuje aj meravosť drapérie a prísna frontálnosť.^[1]

Na aténskej Akropole sa našlo vyše sedemdesiat archaických sôch týchto dievčat (kor). Vytvorili ich v 6. storočí pred Kr., sú väčšinou v rúchu s krásnymi záhybmi a s kvetom alebo obetnou nádobou v ruke, a zdá sa, akoby boli pripravené tancovať na počesť niektorej z bohýň. Všetky oživuje záhadný „archaický úsmev“.^[8]

Referencie a bibliografia

↑ ^a ^b ^c José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 53.
↑ ^a ^b ^c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 398.
↑ Diana Bowder, Who was who in the Greek world, 776 BC-30 BC, str. 47
↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 81.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 37.
↑ Plínius Starší. Kapitoly o přírode. Praha : Svoboda, 1974. 25-006-74. S. 270.
↑ Inscriptiones Graecae, IG I³ 628
↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 238-239.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anténor z Atén

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[Dejiny_umenia_2,_53-1] José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 53.

[Anténór,_398-2] Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 398.

[Diana_Bowder,_47-3] Diana Bowder, Who was who in the Greek world, 776 BC-30 BC, str. 47

[Dejiny_umenia_2,_81-4] José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 81.

[Pausanias,_str._37-5] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 37.

[Plínius_Starší,_270-6] Plínius Starší. Kapitoly o přírode. Praha : Svoboda, 1974. 25-006-74. S. 270.

[IG_I³_628-7] Inscriptiones Graecae, IG I³ 628

[Grécky_zázrak,_str._238-239-8] Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 238-239.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]