A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ambiguita je dvojzmyselnosť, neurčitosť, dvojznačnosť/viacznačnosť slov, pojmov atď.
Druhy ambiguity
Lexikálná ambiguita
Je najjednoduchším typom ambiguity, kde jedno slovo má viacej významov. Napríklad anglické prídavné meno hot znamená horúci, korenený, najnovší, neznesiteľný, dychtivý, rozčúlený, skvelý, čerstvý, rádioaktívny, sexy, populárny, ukradnutý ai. (v každom prirodzenom jazyku možno nájsť podobné príklady). Lexikálna ambiguita zahŕňa tiež nejednoznačnosť kategórie slova, keď to isté slovo môže byť príslovkou, prídavným menom, podstatným menom i slovesom.
Syntaktická ambiguita (štrukturálna ambiguita)
Syntaktická ambiguita sa môže vyskytnúť s lexikálnou nejednoznačnosťou, aj bez nej.
Referenčná ambiguita
Je všadeprítomná forma nejednoznačnosti. Anaforické (odkazové na predchádzajúci kontext) výrazy typu to môžu odkazovať takmer na všetko. "Podaj mi to!"
Pragmatická ambiguita
Objavuje sa, keď hovoriaci H a počúvajúci P sa nezhodnú na tom, čo je okamžitá situácia. S vraví v pondelok „stretnem sa s tebou budúcu stredu“ a predpokladá, že hovorí o pozajtrajšku, ale P si myslí, že ide o stredu budúceho týždňa, takže došlo k chybnej komunikácii.
Lokálna ambiguita
Objavuje sa vo vete, kde možno urobiť rozbor podreťazca niekoľkými spôsobmi, ale iba jeden z nich sa zhoduje so širším kontextom celého reťazca.
Fráza alebo veta môže býť syntakticky nejednoznačná, ale sémanticky jednoznačná. Napr. „S1 a S2 a S3“ má dva rôzne rozbory „(S1 a S2) a S3“ a „S1 a (S2 a S3)“, ale rovnaký význam vzhľadom k asociatívnosti konjunkcie a (to ale nemusí byť všeobecne platné a môže záležať na type jazyka a gramatiky). Napríklad ak S2 je žena a S1 a S3 muži alebo naopak, je dôležitý správny rozbor.
Vágnosť je v prirodzených jazykoch obvyklá. Výrok „Vonku je horúco“ sa týka teploty, ale termín „horúco“ je vágny, takže je možná široká interpretácia (pre niekoho je vonku horúco pri 25°C, pre iného pri 32°C).
Nejednoznačnosť môže vzniknúť i z typu akcie reči: Na otázku „Vieš, koľko je hodín?“ odpovie P „Viem“ alebo „Je pol ôsmej“. Obe odpovede sú správne, ale pýtajúci sa väčšinou chcel vedieť presný čas.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Abecedy
Etymológia
Filológia
Filozofia jazyka
Fonetika
Fonológia
Frazeológia
Gramatika
Gramatológia
Gramotnosť
Jazyk
Jazykové hry
Jazykové ostrovy
Štandardná varieta (prestížna forma)
Štylistika
Adresát (jazykoveda)
Adstrát
Ahoj (pozdrav)
Aktivácia jazyka
Alternácia (jazykoveda)
Ambiguita
Analýza jazyka
Analýza textu
Analytická definícia
Anglistika
Anticipácia (jazykoveda)
Antonymum
Apokopa
Arabistika
Argot
Artikulácia (fonológia)
Aspektológia
Asymetrický bilingvizmus
Bernolákovci (hnutie)
Charakteristika (literatúra)
Dôsledkové súvetie
Dejiny slovenského jazyka
Dialektológia
Doslovný preklad
Dvojjazyčnosť
Dvojjazykovosť
Ekvivalenčná reštrikcia
Emfáza
Etnolingvistika
Eufemizmus
Exegéza
Exegetika
Exonymum (geografia)
Filozofia jazyka
Fonológia
Frazeológia (disciplína)
Funkcia jazyka
Funktor (logika)
Generatívna gramatika
Generativizmus
Geolingvistika
Germanistika
Gloséma
Glosématika
Grécizmus
Gramatika (jazykoveda)
Hebraistika
Historická jazykoveda
Historický vývoj angličtiny
Historicko-porovnávacia jazykoveda
Hláska
Hláskoslovie
Hladké prepínanie
Hlavná veta
Hlavný význam slova
Homoforma
Homonymum
Hovorenie
Hovorovosť
Hyperonymum
Ilokučný akt
Indoeuropeistika
Inhibícia jazyka
Internacionalizácia jazyka
Inverzia (jazyk)
Izolovaný bilingvizmus
Jazyková štruktúra
Jazyková jednotka
Jazyková kompetencia
Jazyková komunikácia
Jazyková operácia
Jazyková rodina
Jazyková univerzália
Jazykové vedomie
Jazykový úzus
Jazykový modus
Jazykový ostrov
Jazykový prejav
Jazykový prostriedok
Jazykový systém
Jazykový výraz
Jazykový znak
Jazykoveda
Jazykovo formulovaný systém
Jazyky sveta (kniha)
Jazyky sveta v priestore a čase
Jazyk (jazykoveda)
Kalk
Kategoriálny termín
Kodifikačná príručka
Koreň slova
Korpus (jazykoveda)
Kultúrny jazyk
Kvantitatívna lingvistika
Látkoslovie
Laryngálna teória
Lepsiusova štandardizovaná abeceda
Lexéma
Lexématika
Lexikalizácia
Lingvistická filozofia
Lingvistická operácia
Lingvistický štrukturalizmus
Lingvistický obrad
Lingvistika prekladu
Lingvocentrizmus
Lingvokulturológia
Logická analýza
Logická analýza jazyka
Logická analýza prirodzeného jazyka
Lokučný akt
Menotvorný operátor
Mentalizmus
Metajazyk
Metrum (poézia)
Miešanie jazykov
Mladogramatizmus
Myslenie a jazyk
Neohybné slovo
Neologizmus
Neutrálna lexika
Nominácia (jazykoveda)
Onomaziológia
Ortoepia
Otázka
Písma sveta
Palatalizácia
Palindróm
Paradigmatický vzťah
Paremiológia
Pluricentrický jazyk
Podmienková veta
Poetizmus (výraz)
Polyglot
Porovnávacia jazykoveda
Portál:Jazyk
Posvätná slabika
Používanie jazyka
Poznámka (parentéza)
Príčinné súvetie
Príklonka
Príslovková veta
Prízvuk
Prajazyk
Pranostika
Predklonka
Prepínanie kódov
Prirodzený jazyk
Proces prekladu
Propedeutika
Prozódia
Psycholingvistika
Reč
Rosettská doska
Rovina jazyka
Rozpoznávanie reči
Rozprávanie (kompozičný postup)
Sémantika (náuka)
Sapirova-Whorfova hypotéza
Semilingvizmus
Signalizované prepínanie jazykových kódov
Skladobná rovina jazyka
Slang
Slovná zásoba
Slovný druh
Slovný preklad
Slovný tvar
Slovosled
Slovo (jazykoveda)
Slovo (teória automatov)
Sociolekt
Sociolingvistika
Stilometria
Striktnosť jazykového významu
Synonymum
Syntaktická forma
Syntaktický význam
Syntax (jazykoveda)
Syntetická definícia
Syntetickosť
Tónový jazyk
Teória jazyka
Teória prekladu
Text
Textológia
Textová lingvistika
Tezaurus
Toponymum
Transferencia
Translatológia
Tvarová rovina jazyka
Tvar znaku
Tvorenie slov
Tvrdé prepínanie jazykových kódov
Udalosť rečového aktu
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
