Amatol je triviálny názov pre skupinu trhavín, pozostávajúcich zo zmesí dusičnanu amónneho a tritolu v rôznych pomeroch. Jedná sa o vysoko výkonné trhaviny, používaly sa na vojenské účely predovšetkým počas dlhotrvajúcich vojenských konfliktov, keď priemyselné produkčné kapacity tritolu (produkcia tritolu je relatívne materiálovo a energeticky náročná) nedosahovali vysokú spotrebu ozbrojenými silami (dusičnan amónny sa dá Haber-Boschovou metódu jednoducho vyrábať v neobmedzených množstvách zo vzduchu, vody a elektrickej energie). Počas 2. svetovej vojny často používaný ako trhacia náplň leteckých bômb, delostreleckých granátov, protiponorkových náloží a námorných mín. Býva nahradzovaný inými trhavinami ako Hexolity, Torpexy a Tritonaly.

Obsah dusičnanu amónneho v amatoloch sa pohybuje od 40 po 80 % v závislosti od dostupnosti tritolu a účelu použitia. Sila a brizancia so vzrastajúcim podielom dusičnanu amónneho klesá, zároveň stúpa citlivosť trhaviny na mechanické a teplné impulzy. Amatol 80/20 (obsahujúci 80 % dusičnanu amónneho a 20 % tritolu) pri výbuchu produkuje biely dym. Aj pri takto nízkom obsahu tritolu je pomerne účinnou trhavinou. Amatol 50/50 (50 % dusičnanu amónneho a 50 % tritolu) produkuje pri detonácii tmavý dym. Nevýhodou amatolov je ich hygroskopia. Z amatolov boli počas 1. svetovej vojny prímesou hliníku vyvinuté Amonaly, počas 2. svetovej vojny prímesami hexogénu resp. pentritu Amatexy, ktoré vykazujú v porovnaní s amatolmi zvýšenú brizanciu.

Bol vynájdený počas 1. svetovej vojny, používal sa aj cez druhú svetovú a studenú vojnu ako aj v súčasnosti.

Zdroj

• Department, Navy (1947). U.S. Explosive Ordnance. Washington, D.C.: Bureau of Ordnance. pp. 580.

Chemický portál