Alexandra Berková
česká prozaička, scenáristka, publicistka a pedagogička
Narodenie	2. júl 1949 Trenčín, Slovensko
Úmrtie	16. jún 2008 (58 rokov) Praha, Česko
Biografický portál

Alexandra Berková (* 2. júl 1949, Trenčín – † 16. jún 2008, Praha)^[1][2] bola česká prozaička, scenáristka, publicistka a pedagogička.

Život

Narodila sa 2. júla 1949 v Trenčíne. Jej otcom bol dirigent symfonického orchestra Bohumil Berka a matka bola novinárka. Od deviatich rokov až do vysokoškolských štúdií žila v Tepliciach. Maturovala na SUPŠ sklárskej v Kamenickom Šenove a v rokoch 1968 – 1973 študovala na FF UK v Prahe češtinu a výtvarnú výchovu. Absolvovala prácu o literárnokritických sporoch Karla Čapka v 30. rokoch, túto neskôr rozšírila na rigoróznu – titul PhDr. Získala v roku 1980.

Pracovala napríklad ako redaktorka vo vydavateľstvách Svoboda (1973 – 79) a Československý spisovatel (1979 – 81), neskôr aj ako upratovačka v kostole. Časopisecky debutovala roku 1976 v Literárnom mesačníku poviedkou Miniromán, knižne potom v roku 1986 zbierkou Knížka s červeným obalem. Stála pri zrode Obce spisovateľov, bola tiež vedúcou osobnosťou Hejna českých spisovatelů Mamut a od roku 2006 bola členkou výboru českého PEN klubu. Venovala sa písaniu televíznych scenárov, rozhlasových hier a publicistike.

Z neskôr rozvedeného manželstva s maliarom Vladimírom Novákom (1947) vzišla dcéra Nikola Nováková (1975), maliarka.

Po roku 1990 začala učiť tvorivé písanie na Gymnáziu Josefa Škvoreckého, potom na VOŠ Josefa Škvoreckého a na Literárnej akadémii – tu tiež od roku 2001 viedla katedru tvorivého písania. Patrila k priekopníkom tohto odboru v Česku a pre časopis Tvar písala "manuál na pokračovanie" O psaní.

Žila v Prahe, kde tiež 16. júna 2008 zomrela.

Dielo

Jej témou boli predovšetkým medziľudské a partnerské vzťahy, známa bola ako propagátorka feminizmu – v prozaickej tvorbe však neváhala formálne experimentovať, čo ju radilo k autorom pracujúcim s postmodernými princípmi, intertextualitou a striedaním rozprávačských perspektív. Tragický obsah, zameraný na neľútostnú psychologickú introspekciu nadľahčuje jazykovou hrou, groteskným nadhľadom, iróniou a naburávaním zažitých rozprávačských postupov. Často volí metaforický a alegorický prístup, v ktorom sa prelínajú predstavy a skutočnosť.

Jej prvotina Knížka s červeným obalem je súborom poviedok, ktoré sledujú osud českých žien od narodenia až po smrť – úloha osudu tu má blízko k severským ságam.

Próza

Knihy

• Knížka s červeným obalem, súbor poviedok (Práca, 1986, 1988, Petrov 2003)
• Magorie, novela (Horizont, 1991, Eroika, 2006); Cena Egona Hostovského
• Utrpení oddaného všiváka, novela (Petrov, 1993)
• Temná láska, novela (Petrov, 2000)
• Banální příběh - filmová povídka o prostém životním běhu, (Motto, 2004; Eroika, 2008); predloha k filmu Zlatá brána

Príspevky v zborníkoch

• Nej... povídky z Playboye I., zbierka poviedok (Akropolis, 1997)
• Městopis: 50 autorů, povídek, měst, zbierka poviedok (nakladateľstvo Lidové noviny, 2000)
• Schůzky s tajemstvím, zbierka poviedok (Listen, 2003)
• Škola – základ života, kniha spomienok (zostavil Boris Dočekal, Listen, 2003)
• Už tě nemiluju, zbierka poviedok (Listen, 2005)
• Divoká jízda, zbierka poviedok, (zostavil Ivan Adamovič, Knižní klub, 2006) – poviedka Stařec a smrt

Publicistika knižne

• Čeští spisovatelé o toleranci, zborník ku kongresu PEN klubu (Nadácia Readers International (Prague) – české centrum Medzinárodného PEN klubu, 1994)
• Antologie českého rozhlasového fejetonu 2002–2004 (usporiadal Radim Kopáč, Concordia, 2004)
• O psaní (esejistická poňatá učebnica tvorivého písania; editorka Božena Správcová, Trigon, 2014)

Preklady

• Dory Hollanderová: 101 lež, kterou muži říkají ženám, a proč jim ženy věří (s E. Hauserovou, Columbus, 1996)
• VJ Solanas (ová): SCUM Manifesto čili ŠLEM manifest (Votobia, 1998)

Scenáre

• Pánská jízda (1983, réžia Karel Smyczek)
• Bumerang (1986, réžia Karel Smyczek)
• Dva t. č. v zel. hl. dvě ves. nekuř. (1986, réžia Karel Smyczek)
• Dámská jízda (1987, réžia Vít Olmer)
• Co teď a co potom? (1991 – 1992, réžia Hynek Bočan); pôvodne 4-dielny, neskôr 8-dielny televízny cyklus^[3]: Tvrz; Kruh; Dveře; Dno; Hodný hoch; Maratón; Velmi banální příběh; Staré děti
• Zírej, holube! (1991, réžia Vít Olmer)
• Zlatá brána (2004, réžia Jaroslav Brabec)

Knižná verzia scenárov

• Co teď a co potom? (Podľa televízneho scenára A. Berkovej literárne spracoval Libor Dvořák, Motto, 1992)

Námety

• Magorie, rozhlasová hra (1991, scenár a réžia Josef Henke, účinkujú Jiřina Jirásková, Ota Sklenčka, Jiří Adamíra, Jaroslav Kepka a ďalší)^[4]

Preklady kníh A. Berkovej

• Magorie aneb Příběh velké lásky – Taifuuni, Fínsko, 1997 – Panorama, Bulharsko, 2003
• Utrpení oddaného Všiváka – Taifuuni, Fínsko, 1997 – Panorama, Bulharsko, 2003 – Apokalipsy, Slovinsko, 2004
• Temná láska – Bassarai, Španielsko, 2004

Dokumenty o A. Berkovej

• O čem sní ženy, dokumentárny film nielen o A. Berkovej (Olga Sommerová, 1999)
• Čtenářský deník... Temná láska, televízny program o knihe Temná láska (Olga Sommerová, Česká televízia, 2008)
• Jako včely propolis, rozhlasový program o A. Berkovej (Ivana Myšková, ČRo3 Vltava, 2008)
• Popelčin syndrom, pripravovaný dokument (Olga Sommerová, 20??)^[5]

Referencie

1. ↑ Zemřela spisovatelka Alexandra Berková – článok na serveri Novinky.cz
2. ↑ profil na Portáli českej literatúry
3. ↑ FDb.cz – filmová databáza
4. ↑ databáza rozhlasových hier Panáčka v říši mluveného slova
5. ↑ text O . Sommerovej na stránkach PEN klubu

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alexandra Berková na českej Wikipédii.

Externé odkazy

• Alexandra Berková v databáze Národní knihovny ČR
• Alexandra Berková v Slovníku českej literatúry po roku 1945
• Profil na Portáli českej literatúry
• Nakladatelství Petrov
• Alexandra Berková v Česko-Slovenskej filmovej databáze