Alžbeta Göllnerová-Gwerková

	Alžbeta Göllnerová-Gwerková
	literárna historička, prekladateľka
Narodenie	19. október 1905; Čierny Balog
Úmrtie	18. december 1944 (39 rokov); Banská Bystrica-Kremnička
	Biografický portál

Hrob Alžbety Göllnerovej-Gwerkovej v Banskej Bystrici

Alžbeta Göllnerová-Gwerková, rod. Göllnerová (* 19. október 1905, Čierny Balog – † 18. december 1944, Banská Bystrica-Kremnička) bola slovenská literárna historička, prekladateľka.

Rodina

otec Karol Göllner
matka Otília rod. Holéczyová
manžel Edmund Gwerk

Životopis

V roku 1917-1919 študovala na obchodnej škole, 1919-1925 na gymnáziu v Banskej Bystrici, 1925-1930 češtinu a maďarčinu na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Absolvovala študijný pobyt na Sorbonne v Paríži a v Kluži.

Pôsobila ako učiteľka v Spišskej Novej Vsi, v Rimavskej Sobote, na maďarskom učiteľskom ústave v Bratislave, 1939-1944 na gymnáziu a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Iniciátorka a priekopníčka modernej slovenskej hungaristiky. Vedecky pracovala aj v oblasti historiografie, sústredila sa na obdobie starších slovenských dejín v období reformácie. Neskôr sa zamerala na problematiku maďarskej literatúry 19. a 20. storočia. Spolupracovala na slovensko-maďarskom slovníku. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch, v rukopisoch zanechala monografie o E.M. Šoltésovej a teoretickú prácu o románe. V roku 1932-1938 členka redakčného kruhu Prúdov, literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka, v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Zborník Žena novej doby však Živena odmietla vydať. ^[1]

Ako 30 ročná sa vydala za slovenského maliara Edmunda Gwerka. S manželom žili od roku 1937 v Banskej Štiavnici v jeho vile, kde po nej pomenovali ulicu (vila je teraz na ulici Alžbety Gwerkovej-Göllnerovej 12).^[2]^[3]

Alžbeta Göllnerová-Gwerková bola účastníčkou SNP. Dňa 10. novembra 1944 bola zatknutá nacistami v Banskej Bystrici. Napokon bola popravená nacistami spolu s ďalšími väzňami z Banskej Bystrice ranou do tyla v protitankových zákopoch pri Banskej Bystrici-Kremničke (masaker v Kremničke).

V bratislavskej Petržalke a v Banskej Štiavnici je na jej počesť pomenovaná ulica.

Referencie

↑ Žena novej doby, Alžbeta Gwerková Göllnerová . www.zenanovejdoby.wz.sk, . Dostupné online.
↑ GRUSKOVÁ, Anna. Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej. Banská Bystrica : , 2022. Dostupné online. ISBN 978-80-99944-80-1.
↑ 77. S Annou Gruskovou o knihe pre ženy, ktorá vydesila ľudácky režim In Ľudskosť | Týždenný podcast o mentálnom zdraví - Téma . Petit Press, . Dostupné online.

Literatúra

GÖLLNEROVÁ-GWERKOVÁ, Alžbeta. In: MAŤOVČÍK, Augustín, et al. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. 2. dopl., opr. a rozšír. vyd. Bratislava; Martin : Literárne informačné centrum; Slovenská národná knižnica, 2008. 576 s. ISBN 978-80-89222-48-3, 978-80-89301-12-6. S. 122.

Eterné odkazy

Žena novej doby, Alžbeta Gwerková Göllnerová

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] Žena novej doby, Alžbeta Gwerková Göllnerová . www.zenanovejdoby.wz.sk, . Dostupné online.

[2] GRUSKOVÁ, Anna. Tichý pobyt na ulici Gwerkovej-Göllnerovej. Banská Bystrica : , 2022. Dostupné online. ISBN 978-80-99944-80-1.

[3] 77. S Annou Gruskovou o knihe pre ženy, ktorá vydesila ľudácky režim In Ľudskosť | Týždenný podcast o mentálnom zdraví - Téma . Petit Press, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]