Aj Čching 艾青
čínsky básnik
Narodenie	16. december 1910 Ťin-chua, Če-ťiang
Úmrtie	5. máj 1996 (85 rokov) Peking
Alma mater	Umelecká škola v Chang-čou
Deti	Aj Wej-wej
Odkazy
Commons	Aj Čching
Biografický portál

Aj Čching (čín. 艾青, pchin-jin: Aì Qīng) bol čínsky básnik, považovaný za jedného z najväčších čínskych lyrikov 20. storočia.

Mená

Aj Čching bol umelecký pseudonym, jeho vlastné meno bolo Ťiang Čeng-chan (čín. 蔣正涵, pchin-jin: Jiǎng Zhènghán), používal tiež pseudonym Ťiang Chaj-čcheng (čín. 蔣海澄, pchin-jin: Jiǎng Hǎichéng).

Život

Od roku 1929 študoval vo Francúzsku maliarstvo. V roku 1932 sa vrátil do Šanghaja kde začal písať poéziu (vplyv naň mala avantgarda, napríklad Majakovskij); pre účasť v ľavicovom odboji proti japonskej invázii bol až do roku 1935 väznený Kuomintangom. Nasledujúceho roku vydal svoj debut Ta-jen-che (meno jeho pestúnky), v roku 1939 jedno zo svojich majstrovských diel, Sever (Pej-fang). Potom nasledovalo jeho najplodnejšie obdobie, kedy do roku 1942 putoval po krajine a spoznával čínsky vidiek.^[1] Básne z tejto doby sú chmúrne obrazy plné stiesnenej atmosféry zúfalstva i nádeje. Počas čínsko-japonskej vojny cestoval do Jen-anu, v ktorom bolo po ukončení Dlhého pochodu sídlo komunistickej strany. Určitú dobu bol v úzkom kontaktu s Mao Ce-tungom, s ktorým diskutoval literárnu politiku.^[2]

Do päťdesiatych rokov sa zúčastnil komunistických aktivít. V tejto dobe začal byť tiež prekladaný. Okrem poézie písal aj teoretickej knihy o literatúre. V roku 1958 bol počas Kampane proti pravičiarom obvinený z "pravičiarstva", pretože sa zastal básničky Ting Ling, a bol poslaný s celou rodinou na vidiek do Sin-ťiangu.^[3] Počas Kultúrnej revolúcie bol väznený v rôznych pracovných táboroch, kde mu bolo zakázané publikovať, kvôli čomu sa niekoľko krát pokúsil o samovraždu.^[3] Znovu publikovať smel až od roku 1978. O dva roky neskôr podnikol svoju druhú cestu do Francúzska, kde ho v roku 1985 François Mitterrand vymenoval za rytiera Rádu umenia a literatúry. Jeho synom je čínsky výtvarník a politický aktivista Aj Wej-wej, spoluautor návrhu Olympijského štadióna v Pekingu.

Dielo

Básnické zbierky

• Ta-jen-che ( 1936), básne venovanej spomienke na detstvo a na prostú opatrovateľku, podľa ktorej je zbierka pomenovaná,
• Siang tchaj-jang (1938, Za slnkom),
• Pej-fang (1939, Sever),
• Li-ming ti tchung-č’ (1939, Zvesť o svitaní),
• Tcha s'-la ti-er-cch’ (1939, Zomrel druhýkrát),
• Kchuang jie ( 1940, Pustina),
• Chuo-pa (1940, Pochodeň),
• Siang š’-tie süan-pu (1942, Prevolanie na svet),
• Chuan-chu-ti ( 1952, Radostné volanie),
• Pao-š’-ti chung-sing (1953, Rubínové hviezdy),
• Čchun-tchien (1956, Jar),
• Chaj-tia-šang (1956, Na modrom útese),
• Kuej-laj te ke (1980, Pieseň návratu).

Eseje

• Š’-lun (1940, Rozpravy o poézii),
• Sin wen-i hun-ťi (1956, State o modernej literatúre a umení).

V českom preklade boli vydané diela Mám rád tuto zemi, Trakař, Podzim (Nový Orient 8, 1953), a Jsou rybníky v zimě… (Sto moderních básníků, Praha Československý spisovatel, 1967)

Referencie

1. ↑ Slovník spisovatelů - Asie a Afrika 1., Odeon, Praha 1967, str. 167-168
2. ↑ LEE, Ruru. Obituary: Ai Qing . The Independent, . Dostupné online. (po anglicky)
3. ↑ ^{a b} KING, Gilbert. The Silence that Preceded China’s Great Leap into Famine . Smithsonian Magazine, . Dostupné online. (po anglicky)

Ďalšia literatúra

• HLADÍKOVÁ, Kamila. Moderní čínská literatura : učební materiál pro studenty sinologie. 1. vyd. Olomouc : Univerzita Palackého v Olomouci, 2013. 189 s. ISBN 978-80-244-3840-5. S. 50 – 51.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aj Čching

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aj Čching na českej Wikipédii.