Agostino Marchetto
kardinál Svätej rímskej cirkvi
Marchetto v roku 2018.
In patientia cum gaudio V trpezlivosti s radosťou
Štát pôsobenia	Taliansko Vatikán
Funkcie a tituly
sekretár Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich
6. november 2001  – 25. august 2010
Francesco Gioia Joseph Kalathiparambil
apoštolský nuncius v Bielorusku
18. máj 1994  – 8. júl 1999
Gabriel Montalvo Higuera Dominik Hrušovský
Predchádzajúce funkcie
pronuncius v Tanzánii (1990  – 1994) pronuncius pre Madagaskar a Maurícius (1985  – 1990) titulárny arcibiskup Astigi
Biografické údaje
Narodenie	28.08.194028. august 1940 (83 rokov) Vicenza, Taliansko
Svätenia
Cirkev	Katolícka cirkev
Kňaz
Kňazská vysviacka	28. jún 1964 (23 rokov) Vicenza, Taliansko Carlo Zinato
Biskup
Menovanie	31. august 1985 (45 rokov) Ján Pavol II.
Konsekrácia	1. november 1985 (45 rokov) Vicenza
Svätiteľ	Sebastiano Baggio kardinál-biskup Velletri e Segni
Spolusvätitelia	Arnoldo Onisto biskup Vicenzy Carlo Fanton titulárny biskup Acelumu
Kardinál
Menovanie	30. september 2023 (83 rokov) František
Stupeň	kardinál-diakon
Titulárny kostol	Santa Maria Goretti
Odkazy
Agostino Marchetto na catholic-hierarchy.org angl. Agostino Marchetto
Vatikánsky portál  Biografický portál

Agostino Marchetto (* 28. august 1940, Vicenza, Talianske kráľovstvo)^[1] je taliansky prelát katolíckej cirkvi, ktorý v rokoch 1968 až 1999 pôsobil v diplomatických službách Svätej stolice a potom v Rímskej kúrii až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2010.^[1] Je považovaný za jedného z hlavných historikov Druhého vatikánskeho koncilu. Pápež František ho 30. septembra 2023 vymenoval za kardinála.^[1]

Agostino Marchetto sa narodil 28. augusta 1940 vo Vicenze v Talianskom kráľovstve.^[1] Za kňaza diecézy Vicenza bol vysvätený 28. júna 1964.^[2] Hovorí okrem rodnej taliančiny po francúzsky, anglicky a španielsky.^[3]

Aby sa pripravil na diplomatickú kariéru, vstúpil v tom istom roku na Pápežskú cirkevnú akadémiu.^[4] Do diplomatických služieb Svätej stolice vstúpil v roku 1968 a pôsobil v úradoch apoštolských nunciov v Zambii, na Kube, v Alžírsku, Portugalsku a Mozambiku.^[2]

Dňa 31. augusta 1985 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho arcibiskupa z Astigi a za apoštolského pronuncia na Madagaskare a Mauríciu.^[1] Biskupské svätenie prijal 1. novembra 1985 z rúk talianskeho kardinála Sebastiana Baggia.^[1] Pápež ho 7. decembra 1990 vymenoval za apoštolského pronuncia v Tanzánii.^[1] O štyri roky, 18. mája 1994, ho pápež ustanovil za apoštolského nuncia v Bielorusku. (Po ňom prevzal funkciu Dominik Hrušovský.)^[5] Do funkcie v úradoch Štátneho sekretariátu v Ríme nastúpil 16. apríla 1996.^[2]

Dňa 8. júla 1999 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za stáleho pozorovateľa Svätej stolice v medzinárodných organizáciách pre výživu a poľnohospodárstvo so sídlom v Ríme: FAO, IFAD, PAM a CMA.

Marchetto bol 6. novembra 2001 vymenovaný za sekretára Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich.^[2]

V tejto úlohe sa často vyjadroval k aktuálnym problémom jazykom, ktorý bol zamýšľaný tak, aby sa dostal do médií. Napríklad v roku 2006 Marchetto spojil Majstrovstvá sveta v Nemecku s obchodovaním s ľuďmi na účely prostitúcie, čím udelil „,červené karty'... tomuto odvetviu, jeho klientom“ a hostiteľskej krajine. V roku 2007 nazval bezdomovectvo „globálnou pandémiou“, ktorá si zaslúži globálnu reakciu na úrovni HIV/AIDS. V roku 2009 kritizoval Berlusconiho vládu v Taliansku za repatriáciu Líbyjčanov zadržaných na mori. Namietal tiež proti novému talianskemu zákonu o prisťahovalectve, podľa ktorého je nelegálne hnutie trestným činom, pričom túto vlastnosť označil za „prvotný hriech“. Odsúdil Sarkozyho vládu vo Francúzsku za hromadné vyhosťovanie Rómov, pričom upozorňoval na kolektívnu vinu a ignorovanie individuálnej zodpovednosti.^[6]

Marchetto oceňoval prístup a pozornosť pápeža Františka k migrujúcim.^[8] Počas celého pôsobenia v Rade sa usiloval o to, aby sa vnútri i mimo Cirkvi vnímali migrujúci ako ľudia, ktorí majú tiež ľudské práva a dôstojnosť.^[7]

Kuriálnej funkcie sa vzdal 25. augusta 2010,^[6] aby sa mohol venovať hlavne štúdiu hermeneutiky druhého vatikánskeho koncilu.^[7]

Dňa 9. júla 2023 pápež František oznámil, že ho plánuje povýšiť do hodnosti kardinála na konzistóriu naplánovanom na 30. september.^[9][10] Na tomto konzistóriu bol vymenovaný za kardinála diakona s titulárnym rímskym kostolom Santa Maria Goretti.^[11]

Marchetto je popredným interpretom Druhého vatikánskeho koncilu a pápež František ho v roku 2013 označil za „najlepšieho hermeneutika Druhého vatikánskeho koncilu“.^[7][12] Marchetto sa podľa vlastných slov venoval najmä vzťahu medzi episkopátom a pápežstvom. Vo svojich prácach sa venoval aj vývoju prednostného postavenia pápeža a konštatoval v nich, že aj v kontinuite jedného cirkevného celku môže dochádzať k reformám a vnútorným obnovám.^[7]

Aby bol tento v niektorých skupinách veriacich kritizovaný koncil prijatý veriacimi, je podľa kardinála potrebné poznať čo najobjektívnejšie dejiny, v ktorých sa rodil. Ďalej je potrebné postupovať v kontinuite s predchádzajúcim vývojom Cirkvi, ale na druhej strane je potrebné si stále klásť otázky, akým spôsobom má byť vydávané svedectvo o Ježišovi Kristovi. Preto je nutné rešpektovať pozíciu pápeža ako nástupcu sv. Petra, ale tento prístup nemá podľa preláta vychádzať z hierarchického postavenia, ale primárne zo vzájomnej kolegiality berúc do úvahy pápežov primát.^[7] Je potrebné, aby sa našlo vhodné skĺbenie „primátu a synodality“.^[7] Práve v tomto bode je podľa Marchetta potrebné sa viac venovať hermeneutike (vykladaniu, vysvetľovaniu) koncilu.

Tu je nekompletný zoznam diel:

• Chiesa e papato nella storia e nel diritto. 25 anni di studi critici. (2002, Libreria Editrice Vaticana, ISBN 978-8820971564)
• Il Concilio ecumenico Vaticano II. Contrappunto per la sua storia. (2005, Libreria Editrice Vaticana, ISBN 978-8820977023)
• Giovanni Paolo II. Papa della famiglia. (2023, Solfanelli, ISBN 978-8833052465)

• Zoznam kardinálov vymenovaných pápežom Františkom

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Agostino Marchetto na anglickej Wikipédii.