Agis I.
kráľ Sparty
Panovanie
Dynastia	Agiovci
Panovanie	930 pred Kr. – 900 pred Kr. (letopočty sú fiktívne)
Predchodca	Eurysthenes
Nástupca	Echestratos
Rodina
Potomstvo	syn Echestratos a možno aj syn Lykurgos
Otec	Eurysthenes
Biografický portál

Agis I. alebo Ágis I. (starogr. Ἄγις) bol približne koncom desiateho storočia pred Kr. (možno 930 – 900 pred Kr.) kráľ Sparty. Pochádzal z kráľovskej dynastie Agiovcov, ktorá je pomenovaná po ňom. Jeho spolukráľom z kráľovského rodu Eurypontovcov bol Eurypón.

Dávne dejiny obdobia vlády kráľa Agida I.(približne koniec desiateho storočia pred Kr.) sú zakryté závojom času. Informácie o tejto dobe napísané antickými historikmi po dlhom časovom odstupe sú novovekými historikmi zväčša považované už len za mýty. Mýty však môžu byť aj ozveny historických udalostí z dávnovekej minulosti.

Najstarší záznam o kráľovi Agidovi je z pera historika Herodota žijúceho v piatom storočí pred Kr. Píše, že bol synom Euryshtena zakladateľa rodu Agiovcov a jeho nástupcom mu bol syn Echestratos. Podľa Apollodóra z Atén Agis vládol 31 rokov. V excerpte Latina Barbari sa uvádza, že vládol len dva roky. Strabón, vo svojom diele Geografia (informáciu čerpal od historika Efora) napísal, že Agis počas svojho panovania obmedzil práva perioikom.

Perioikovia „okolití obyvatelia“ boli pôvodným väčšinou achájskym obyvateľstvom, ktoré sa po vpáde Dórov (predchodcov Sparťanov) vzdalo zrejme bez ozbrojeného odporu. Dóri im za to ponechali slobodu a rôzne občianske práva s výnimkou politických. Strabón ďalej píše, že po týchto opatreniach kráľa Agida poslúchli v Lakónii všetci okrem mesta Helos, ktoré sa vzbúrilo. Sparťania preto mesto dobyli a obyvateľstvo odsúdili k otroctvu. Pausanias vzburu mesta Helos kladie až do obdobia vlády kráľa Alkamena, je však možné, že sa mesto v tom čase vzbúrilo po druhý raz. Za vlády Agida, ako píše opäť Pausanias Sparťania založili dve kolónie. Patru na severe kraja Achaia a ďalšiu v kraji Aiolis na západnom pobreží Anatólie.

Od Polyaina sa dozvedáme, že Agis zomrel násilnou smrťou. Vrahovia sa ukryli v Arkádii a preto jeho spolukráľ Eurypón tam viedol vojenskú výpravu na ich dolapenie.

Zdroje

• Apollodóros z Atén, Kronika
• Herodotos, História, VII, 204.
• Pausanias, Periégésis tés Hellados, 3,2,1 – 2.
• Polyainos, Stratégie, 2,13.
• SEXTUS JULIUS AFRICANUS. Chronographiae : the extant fragments. Berlin : W. de Gruyter, 2007. Dostupné online.
• Strabón, Geogafia, VIII, 4,5.