Agasias (syn Dósithea)

Borgheský zápasník, kópia gréckeho originálu od Agasia, Musée du Louvre

Agasias (starogr. Ἀγασίας) bol grécky sochár v 2. storočí pred Kr.^[1]

Agasias, syn Dósithea z Efezu, bol sochár činný približne v 2. polovici 2. storočia pred Kr.^[2] Jeho jediným zachovaným dielom je takzvaný Borgheský zápasník (uvádzaný aj ako Borgheský gladiátor), ktorý sa v súčasnosti nachádza v Musée du Louvre. Patrí medzi niekoľko najkrajších mramorových sôch, dokončovaných jedine kovovým dlátom, bez hladenia povrchu.^[3]

Nenásytný cisár Nero si dal z Grécka odviesť toľko sôch, koľko sa mu zachcelo.^[2]^[4] Pausanias uvádza, že len Delfy pripravil o päťsto bronzových sôch.^[5] Podľa nemeckého znalca antického umenia J. J. Winckelmanna je možné, že medzi tými sochami bol aj Borgheský zápasník od Agasia z Efezu, lebo ho v roku 1611 objavili neďaleko Nettuna v prímorskom letovisku Antium,^[6] v rodisku Nera a jeho vily, na výzdobu ktorej cisár vynaložil veľké prostriedky.^[2]

Od antických autorov o tvorcovi tejto sochy, síce nemáme správ, ale samotné dielo je dokladom jeho geniality. Socha predstavuje bojovníka v prudkom pohybe. Je to už dospelý muž v plnom rozkvete síl, jeho svalnaté telo nesie stopy života naplneného tvrdou prácou. Na tvári je badateľné, že nie je idealizovaná, ale vytvarovaná pravdivo podľa prírody.^[7]

Agasiovo autorstvo potvrdzuje nápis, ktorý sa nachádza v spodnej časti tohto diela:

ΑΓΑΣΙΑΣ ΔΩΣΙΘΕΟΥ ΕΦΕΣΙΟΣ ΕΠΟΙΕΙ

preklad: Agasias syn Dósithea z Efezu ma zhotovil

- text v starogréčtine^[6]

Referencie a bibliografia

↑ Nancy Thomson de Grummond, Encyclopedia of the History of Classical Archaeology
↑ ^a ^b ^c Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 244.
↑ Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 175.
↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 182.
↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 275.
↑ ^a ^b IG XIV, Italia (Roma et vicinia) — Antium (Anzio) — undated, IG XIV 1226
↑ Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 245.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Agasias (syn Dósithea)

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[:1-1] Nancy Thomson de Grummond, Encyclopedia of the History of Classical Archaeology

[:3-2] Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 244.

[:2-3] Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 175.

[:4-4] Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 182.

[:5-5] Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 275.

[:6-6] IG XIV, Italia (Roma et vicinia) — Antium (Anzio) — undated, IG XIV 1226

[:7-7] Johann Joachim Winckelmann. Dějiny umění starověku Stati. Praha : Odeon, 1986. 01-519-86. S. 245.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]