A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer | |
| nemecký chemik | |
| | |
| Narodenie | 31. október 1835 Berlín, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 20. august 1917 (81 rokov) Starnberg, Nemecko |
| Odkazy | |
| Commons | |
Johann Friedrich Wilhelm Adolf Ritter von Baeyer (* 31. október 1835, Berlín – † 20. august 1917, Starnberg) bol nemecký chemik. Nositeľ Nobelovej ceny (1905) za práce o organických farbivách a hydrogenovaných aromatických zlúčeninách.
Život
Narodil sa v Berlíne. Študoval matematiku a fyziku na Berlínskej Univerzite. Neskôr sa presťahoval do Heidelbergu, kde študoval chémiu s Robertom Bunsenom. Tam pracoval hlavne v laboratóriu Augusta Kekulého. V roku 1858 získal doktorát. Stal sa prednášajúcim profesorom na Berlínskej Obchodnej Akadémii v roku 1860 a profesorom na Štrasburskej Univerzite v roku 1871. V roku 1875 nahradil Justusa von Liebiga na pozícii profesora chémie na Univerzite v Mníchove.
V roku 1881 Kráľovská Spoločnosť v Londýne ocenila Baeyera Davyho medailou za jeho prácu na indigu. V roku 1905 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za chémiu.
Práca
Za Baeyerove hlavné úspechy môžeme považovať syntetizovanie a opísanie rastlinného farbiva indigo, vynájdenie fenolftaleínu, výskum v oblasti acetylénov, objasnenie ionizácie solí, syntetizovanie dusíkatých zlúčenín a derivácie kyseliny močovej (spolu so syntetizovaním kyseliny barbiturovej). Bol prvý ktorý prišiel so správnym vzorcom indolu v roku 1869 po publikovaný prvej syntézy spred troch rokov. Medzi jeho príspevky v oblasti teoretickej chémie môžeme zaradiť teóriu trojitých väzieb a teóriu malých uhlíkatých prstencov.
V roku 1872 experimentoval s fenolom a formaldehydom, z ktorých roku 1907 Leo Baekeland ako prvý syntetizoval bakelit.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adolf von Baeyer
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Abraham Wald
Adolf Schwarz
Adolf von Baeyer
Alexander Griščuk
Alexandr Alexandrovič Alechin
Alfonz III. (Portugalsko)
András Hegedüs
Anton Blajsko
Anton Hlinka
Axel Munthe
Barbara Bel Geddesová
Bronislav Ignác Kramár
Bud Spencer
Burns
Daniel Nielsen
David Ogden Stiers
Dermot Mulroney
Dick Francis
Dunga
Eduard I. (Portugalsko)
Eduard Kokojty
Elena Kamenická
Fanny Chmelarová
Fatma Duygu Sipahioğlová
Ferdinand I. (Portugalsko)
Frank Iero
Fritz Walter
Herman Van Rompuy
Iveta Grófová
Ján Múčka
James Dunlop
Jan Vermeer
Jean Améry
Jevgenij Libezňuk
John Anthony Pople
John Candy
John Keats
José María Gutiérrez
Jozef Markus
Juraj Kubánka
Karel Dvořáček
Karel Hašler
Karel Havlíček Borovský
Karl Weierstrass
Kerron Clement
Klement XIV.
Ladislav Andreánsky
Laj Čching-te
Larry Mullen, Jr.
Laura Bassiová
Lee Grant
Leonor, princezná z Astúrie
Letitia Wrightová
Lujza Švédska
Marco van Basten
Marián Miezga
Marie Čermáková (trénerka)
Marie Laurencinová
Martin Hraško
Martin Verkerk
Michael Collins (astronaut)
Miroslav Verner
Neal Stephenson
Newsy Lalonde
Nicolás de Jesús López Rodríguez
Nikolaj Michajlovič Girenko
Norodom Sihanuk
Peter Jackson
Piper Perabová
Ronald Graham
Rudolf Burkert
Rudolf Pavlovič
Sébastien Buemi
Sally Kirklandová
Samuel Piasecký
Stéphanie Duboisová
Tomáš Petrík
Tomáš Plekanec
Vladislav III. (Poľsko, 1434)
Wu Čao-sie
Zaha Hadidová
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk
