Železná opona je deliaca protipožiarna konštrukcia využívaná v divadlách s kukátkovým javiskom. Slúži na oddelenie javiska od hľadiska a následne zabraňuje rozšíreniu prípadného požiaru medzi javiskom a hľadiskom a naopak. Okrem iného napomáha zaistiť bezpečný únik z divadla.

Použitie

Opona býva vyrobená z nehorľavého materiálu, akým je železo, oceľ alebo i sklené vlákno. V minulosti sa kvôli svojim nehorľavým vlastnostiam využíval aj azbest, avšak po zistení jeho karcinogénnych účinkov sa od jeho používania upustilo.

Železná opona je extrémne ťažká a má vlastný spúšťací mechanizmus. Ten obsluhuje inšpicient alebo požiarna hliadka. Alternatívne sa môžu do mechanizmu namontovať rozličné senzory citlivé na teplo, ktoré spustia mechanizmus opony a zabezpečia jej včasné spustenie v prípade požiaru. V prípade požiaru sa opona musí zatvoriť najviac do 30 sekúnd.

Takýto protipožiarny mechanizmus sa začal využívať vo Veľkej Británii po častých požiaroch v divadlách. V súčasnosti je povinnou výbavou každého veľkého divadla. Podľa osobitných predpisov musí byť počas každého predstavenia divákom demonštrovaná funkčnosť železnej opony jej spustením a vytiahnutím. To sa deje najčastejšie počas prestávky.

Železná opona sa stala povinnou výbavou rakúskych divadiel už v 80. rokoch 19. storočia, po požiari vo viedenskom Ringtheatri v roku 1881. Od roku 1889 platí podobná prax aj v nemeckých divadlách. Mnohé divadlá vypisovali každoročne konkurz na dekoráciu svojej najsilnejšej opony.

Železnú oponu v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava (Činohra SND) zdobí obraz významného slovenského maliara Martina Benku. Opona pražského Národního divadla váži vyše 12 ton, má veľkosť 12 krát 12 metrov a hrúbku 15 centimetrov. Vyzdobil ju výtvarník František Kysela.

Ďalšie významy

• Termín „železná opona“ sa v období studenej vojny zaužíval aj v politike, kde predstavoval nepriepustnú hranicu okolo východného bloku.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Železná opona (divadlo)