A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Ťažký potok | |
| potok | |
Ťažký vodopád na potoku
| |
| Štát | |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Obec | Tatranská Javorina |
| Prameň | Zmrzlé pleso |
| - poloha | Východné Tatry, Vysoké Tatry, Ťažká dolina, Tatranská Javorina, |
| - výška | 1 763 m |
| - súradnice | 49°10′54″S 20°06′04″V / 49,181554°S 20,101008°V |
| Ústie | Biela voda |
| - poloha | Tatranská Javorina, Bielovodská dolina |
| - výška | 1 308 m |
| - súradnice | 49°11′19″S 20°06′52″V / 49,188643°S 20,114494°V |
| Dĺžka | 1,8 km |
| Rád toku | IV. |
| Hydrologické poradie | 3-01-01-001 |
|
poloha ústia
| |
Interaktívna mapa toku
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ťažký potok je tatranský potok bystrinného charakteru, preteká územím okresu Poprad v katastrálnom území obce Tatranská Javorina. Je to ľavostranný prítok Bielej vody, s dĺžkou 1,8 km, v povodí Dunajca.
Geomorfologická kategorizácia polohy Ťažkého potoka: geomorfologická oblasť Fatransko-tatranská oblasť; geomorfologický celok Tatry; geomorfologický podcelok Východné Tatry. Hydrologické poradie Ťažkého potoka: 3-01-01-001.
Opis toku
Ťažký potok vyteká zo Zmrzlého plesa vo výške 1 762 m n. m. v hornom juhozápadnom kotle Ťažkej doliny, jednej zo schodových terás Bielovodskej doliny, severovýchodným smerom; preteká vysokohorským skalnatým terénom a trávnatou lúkou, ktorá je postupne zahustená ostrovčekmi kosodreviny; zhruba v polovičnej vzdialenosti medzi Zmrzlým plesom a Ťažkým plesom sa rozteká do troch ramien; ráztoka je skrytá v ostrovčekoch kosodreviny; Ťažký potok svojim západným ramenom priberá jediný svoj stály a to ľavostranný prítok zo Spádovej dolinky, pred vtokom do Ťažkého plesa preteká horným pásmom súvislého kosodrevinového porastu; tromi ramenami vteká do Ťažkého plesa vo výške 1 612 m n. m. v dolnej časti Ťažkej doliny; vyteká z Ťažkého plesa východným smerom a spadá jazernou stenou (dolinovým prahom) malebným Ťažkým vodopádom v postupne hustnúcom zmiešanom poraste kosodreviny a límb a tým opúšťa Ťažkú dolinu; ďalej preteká horným pásmom lesa v Bielovodskej doline, kde sa oblúkom stáča na sever a vo výške 1 308 m n. m. ústi do Bielej vody.
V minulosti, kým nebol vytýčený a zabezpečený reťazami a zásekmi v skalnej platni praktickejší priamy výstup na Rysy z Doliny Rybieho potoka okolo Morského oka, poľskí turisti často chodili cez Bielovodskú dolinu, cez Ťažkú dolinu popri Ťažkom potoku do sedla Váha a ďalej na Rysy, na Vysokú alebo do Mengusovskej doliny.
Ťažký potok preteká z krajinárskeho aspektu jednou z najhodnotnejších oblastí Vysokých Tatier, ktorá bola doteraz ochránená od ľudských zásahov a teda ľudskou činnosťou nezmenená; predstavuje obraz pôvodných geologických útvarov so zachovanými pôvodnými biologickými spoločenstvami v priestore niekdajšieho zaľadnenia. Aj v súčasnosti je pre turistickú verejnosť okolie Ťažkého potoka neprístupné; jeho okolím ako i celou Ťažkou dolinou nevedie turistický značený chodník. S horským vodcom možno dolinu navštíviť chodníkom popri Ťažkom potoku.
Pôvod názvu
Názov Ťažký potok vznikol prenesením charakteristickej zložky názvu doliny Ťažká dolina, v priestore ktorej potok pramení a väčšinu svojho toku i preteká; s prenesením názvu bol súbežne utvorený dvojslovný názov vodného toku. Prvou zložkou názvu je prídavné meno utvorené z prenesenej charakteristickej zložky názvu doliny ťažký vo význame patriaci Ťažkej doline, prameniaci a pretekajúci Ťažkou dolinou a druhou zložkou názvu je všeobecné podstatné meno potok označujúce menší prirodzený vodný tok.
Názov Ťažká dolina vznikol ako názov s významom náročný, vyžadujúci nadštandardné úsilie, namáhavý na prístup do doliny, spôsobený nevyhnutnosťou prekonať vysokú a strmú jazernú stenu pri vstupe do Ťažkej doliny.
Pred štandardizáciou názvu Ťažký potok, čiže pred rokom 2007, sa popri názve Ťažký potok používal aj názov Český potok.
Referencie
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 a 49. Dostupné online na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodajca2-2007.pdf (cit. 2021-06-12).
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodne-toky_februar_2017.pdf (cit. 2021-06-07)
- ↑ ROUBAL, Radek: Tatranské doliny, Bratislava, vydavateľstvo Šport, 1958, 145 s. S. 143.
- ↑ ANDRÁŠI, Július: Tatranské vrcholy, Bratislava, Vydavateľstvo SV ČSVTS, 1966, 149 s. S. 108-109. 77-022-66.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. S. 457. ISBN 80-967522-7-8.
- ↑ RADWAŃSKA-PARYSKA, Zofia a PARYSKI, Witold Henryk: Wielka encyklopedia tatrzańska, Wydavnictwo Górskie. Poronin 2004. 1554 s. S. 164.
- ↑ BOHUŠ, Ivan, ml.: Tatranské chaty majáky v mori skál a snehu. Vydalo I&B, Tatranská Lomnica, 2007. 139 s. S. 128. ISBN 978-80-969017-4-6.
- ↑ GREGOR, Viktor a PACL, Jiří: Príspevok k otázke geografického názvoslovia v Tatrách. Geodetický a kartografický obzor. Praha, ročník 51/93, 2005, č. 2, s. 39 – 41. https://uazk.cuzk.cz/mrimage/vademecum/proxy/cz/others/zeus/knih/dao/documents/0001/a101e529-c894-4c5c-8d25-ebcaaa52b194.pdf (cit. 2021-06-12).
- ↑ HORŇANSKÝ, Imrich: Poznámky k článku „Príspevok k otázke geografického názvoslovia v Tatrách“. Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 51/93, 2005, č. 5, s. 95 - 96. Dostupné online na https://uazk.cuzk.cz/mrimage/vademecum/proxy/cz/others/zeus/knih/dao/documents/0001/a084257a-f9f4-4f54-b554-4d414e1ad593.pdf (cit. 2021-06-12).
- ↑ HORŇANSKÝ, Imrich: Ako sa dostala Česká dolina do slovenských Tatier alebo Ťažká dolina a Ťažký štít. S. 119-126. In: Osudy slovenských geografických názvov, Bratislava, Panslovanská únia, 2016, 232 s. ISBN 978-80-970685-6-1.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk


