A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
štiav lúčny | |
kvitnúci štiav lúčny (Rumex acetosa) | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Carl Linné | |
Synonymá | |
štiav kyslý | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Štiav lúčny alebo štiav kyslý (Rumex acetosa alebo Acetosa pratensis) je druh rastliny z čeľade stavikrvovité, zaraďovaný do rodu štiav v širšom zmysle (Rumex) alebo do rodu štiav v užšom zmysle (Acetosa).[1][2]
Je to často sa vyskytujúca, stredne vysoká trvalka. V slovenskej prírode je pôvodným druhom, okrem obdobia kvitnutia je rastlinou celkom nenápadnou a považuje sa za burinu.
Výskyt
Vyskytuje sa takmer na celom európskom kontinente, od západu po Ural a Kaukaz na východe. Zo severnej strany je jeho európsky areál ohraničený Škandináviou a na juhu siaha až na severozápad Afriky. V Ázii je rozšírený cez celý Sibír až na Ďaleký východ, do Strednej Ázie a cez severné územie Číny a Mongolska až na Kórejský polostrov a Taiwan. Zasahuje aj do severných oblastí Indie, Pakistanu a do Tibetu. Udáva sa, že sa v blízkosti Himalájí vyskytuje až do nadmorskej výšky 4 000 m. Druhotne sa dostal do Severnej a Južnej Ameriky aj Austrálie. Vyskytuje sa aj na Slovensku.[1][3]
Ekológia
Druh je typickou rastlinou vlhkých lúk, pastvín, polí, riečnych a potočných brehov, rastie aj v priekopách pozdĺž ciest alebo niekedy aj na skládkach, väčšinou na dobre preslnenom stanovisku. Najlepšie mu vyhovujú pôdy vlhké až mokré, výživné, bohaté dusíkom, neutrálne až kyslé, ktoré sú hlboké, hlinité alebo rašelinové. Výrazne prevažuje jeho výskyt na prirodzenom stanovisku, iba málo ovplyvňovanom ľudskou činnosťou.
Nadzemná časť tohto hemikryptofytu na jeseň odumiera, ale skoro na jar opäť vyklíči. Kvitne od mája do júla.[1][2][4]
Opis
Dvojdomá, vytrvalá bylina vysoká 30 až 100 cm vyrastajúca z trvalého, guľovitého koreňa. Byle sú priame, málo vetvené, pozdĺžne ryhované, niekedy oinovatené a zospodu červenkasté. Listy bývajú mierne dužinaté a majú veľmi premenlivý tvar. Prízemné sú kopijovito podlhovasté, na báze majú špicaté, strelovito odstávajúce laloky a bývajú asi trikrát dlhšie než širšie. Horné byľové listy sú kopijovité, prisadnuté a objímajú byľ bazálnymi lalokmi.
V hornej časti sa byľ metlinovito rozvetvuje do niekoľkých vetví a na nich vyrastajú na tenkých, červenkastých stopkách drobné, jednopohlavné kvety združené po 4 až 8 do praslenov. Kvety majú šesť zelených, viac-menej červenkastých okvetných lístkov, tri vonkajšie sú menšie a tri vnútorné väčšie. V samičom kvete je šesť tyčiniek s jemnými nitkami s peľnicami a v samičom z troch plodolistov vytvorený vrchný, jednovaječný semenník s tromi červenastými bliznami. Peľ na blizny prenáša vietor, už slabý vánok stačí na rozochvenie peľníc. Len zriedkavo sú kvety opeľované hmyzom, ktorý si prilieta po peľ.
Po opelení sa zo semenníka vyvinie jednosemenná trojhranná nažka a vonkajšie okvetné lístky se ohnú naspäť. Vnútorné lístky podrastú a tesne obalia nažku, sú však väčšie a vytvoria na nej tri krídelká. Takto vzniknuté útvary – krovky – bývajú veľké 3,5 až 5 mm, sú ružovkasté, blanité, srdcovito okrúhle a na báze majú malý výrastok, zvaný mozoľček. Nažky vnútri sú lesklé, hnedé až čierne.
Rastlina sa prevažne rozmnožuje semenami (nažkami), ktoré po dozretí odpadávajú od stopiek a sú pomocou krídeliek roznášané vetrom aj na väčšie vzdialenosti. Zakorenená rastlina sa na stanovisku rozrastá novými byľami rastúcimi z vetvenej hlavy plytko siahajúceho koreňa.[1][2][4][5][6][7]
Význam
Rastlina obsahuje veľa kyseliny šťavelovej, antrachinóny a ďalšie organické kyseliny, vitamín A, vitamín C, vitamín B1 a mnohé minerálne látky (draslík, vápnik, železo). Využíva sa v liečiteľstve, v apríli sa zbiera jej list, menej často koreň. Používa sa prevažne navonok, napríklad formou kašovitých obkladov pri ochoreniach kože alebo ako kloktadlo pri aftách v ústach. Sušený koreň býva súčasťou preháňavo pôsobiacich čajov. Z koreňa možno pripraviť trvalé žlté a z byle červené farbivo.
Pre osviežujúcu kyslú chuť sa v teplých letných mesiacoch listy niekedy žujú, na jar sa z mladých lístkov pripravuje polievka alebo sú súčasťou šalátov. Pre veľký obsah šťavelanov môže konzumácia v surovom stave spôsobiť zdravotné problémy, hlavne u chorých na dnu, dojčiacich žien alebo osôb náchylných na tvorbu obličkových kameňov; tepelnou úpravou sa toto nebezpečenstvo stráca.
Štiav lúčny je burinatá rastlina bez väčšieho ekonomického významu. Najviac škodí pri raste vo viacročných krmovinách, kde znižuje ich kvalitu. Je naopak dôležitou rastlinou pre niektoré druhy motýľov, ktoré na jeho listy kladú vajíčka, a potom slúži ako živná rastlina ich húseníc; takto sa rozmnožuje napr. ohniváčik zlatobyľový (Lycaena virgaureae), ohniváčik hadovníkový (Lycaena helle), ohniváčik štiavový, (Lycaena hippothoe), ohniváčik čiernokrídly (Lycaena phlaeas). Jeho semená sú potravou pre mnohé vtáky i drobné cicavce.[6][8][9]
Galéria
Referencie
- ↑ a b c d MRÁZEK, Tomáš. BOTANY.cz: Šťovík kyselý . O. s. Přírodovědná společnost, BOTANY.cz, 8.8.2012, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c RYBKA, Vlastimil. Naše květena : Ottova encyklopedie. Vlhké louky. Praha : Ottovo nakladatelství, 2014. Dostupné online. ISBN 978-80-7451-441-8. S. 550.
- ↑ HASSLER, M.. Catalogue of Life 2016: xxxxx . Naturalis biodiverzity Center, Leiden, NL, 2016, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b KREJČÍ, Petra; ZELENÁ, Věra. Systematická botanika: Šťovík kyselý . Agronomická fakulta, Mendelova univerzita, Brno,, 19.01.2005, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ MOSYAKIN, Sergei L.. Flora of North America: Rumex acetosa . Missouri Botanical Garden, St. Louis, MO & Harvard University Herbaria, Cambridge, MA, USA, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Finland Nature and Species: Rumex acetosa . Luonto Porti Nature Gate, Helsinki, FI, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ CHAYKA, Katy. Minnesota Wildflowers:Rumex acetosa . Minnesota Environment and Natural Resources Trust Fund, Minneapolis, MN, USA, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ BENEŠ, Jiří; KONVIČKA, Martin. Mapování motýlů ČR: Ohniváček černokřídlý . Entomologický ústav BC AV ČR, České Budějovice, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Discover plants and fungi: Rumex acetosa . Kew, Royal Botanic Gardens, Richmond, UK, . Dostupné online. Archivované 2017-02-17 z originálu. (po anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štiav lúčny
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ďatelina lúčna
Ďatelina plazivá
Ďumbier lekársky
Ľan siaty
Ľuľkovec zlomocný
Ľuľok čierny
Ľuľok sladkohorký
Šalvia hispánska
Šalvia lekárska
Šalvia muškátová
Škorica
Štiav lúčny
Železník lekársky
Žindava európska
Žltokoreň
Alchemilka obyčajná
Aloa pravá
Arónia čiernoplodá
Archangelika lekárska
Artičoka zeleninová
Bazalka pravá
Baza čierna
Baza chabzdová
Betonika lekárska
Bocianik pižmový
Bocianik rozpukovitý
Borievka netatová
Borievka obyčajná
Brest hrabolistý
Breza previsnutá
Brusnica čučoriedková
Brusnica obyčajná
Buk lesný
Calea zacatechichi
Cesnak kuchynský
Cesnak medvedí
Chmeľ obyčajný
Chochlačka dutá
Chren dedinský
Chryzantéma
Dúška materina
Dúška tymianová
Divozel sápovitý
Divozel veľkokvetý
Dub letný
Dub zimný
Dula podlhovastá
Durman obyčajný
Echinacea
Fenikel obyčajný
Fialka roľná
Fialka trojfarebná
Fialka voňavá
Gaštan jedlý
Hadovník väčší
Hlaváčik jarný
Hloh jednosemenný
Hloh obyčajný
Hluchavka biela
Hluchavka purpurová
Horčiak pieprový
Horčica biela
Horec
Hrdobarka obyčajná
Hruška obyčajná
Ibiš lekársky
Ibiš ružový
Ihlica tŕnitá
Imelo biele
Jahoda obyčajná
Jarabina vtáčia
Jaseň štíhly
Jastrabina lekárska
Kôpor voňavý
Kôprovník štetinolistý
Kýchavica biela
Kalina obyčajná
Kapsička pastierska
Kapucínka väčšia
Kapusta repková pravá
Kocúrnik obyčajný
Koleus amboinický
Konopáč obyčajný
Konopa siata
Konvalinka voňavá
Kopytník európsky
Koriander siaty
Kosatec žltý
Kostihoj hľuznatý
Kostihoj lekársky
Kotvičník zemný
Krasovlas bezbyľový
Krtičník hľuznatý
Krvavček kanadský
Kustovnica čínska
Lastovičník väčší
Liečivá rastlina
Lieska obyčajná
Ligurček
Ligurček lekársky
Lipa malolistá
Lipa veľkolistá
Lipkavec pravý
Lipkavec syridlový
Lomikameň zrnitý
Lopúch
Lopúch menší
Lopúch plstnatý
Lopúch väčší
Luo-chan-kuo
Luskáč lekársky
Lykovec jedovatý
Mäta
Mäta pieporná
Magnólia
Majorán záhradný
Mak vlčí
Masticha
Medovka lekárska
Mrkva obyčajná
Mrlík voňavý
Mydlica lekárska
Nechtík lekársky
Nevädza poľná
Očianka Rostkovova
Obličkovec západný
Orech kráľovský
Ostrôžka poľná
Ovos siaty
Pýr plazivý
Pľúcnik lekársky
Pŕhľava dvojdomá
Pakost smradľavý
Palina
Palina abrotská
Palina dračia
Palina pravá
Pamajorán obyčajný
Pavinič päťlistý
Pestrec mariánsky
Plavúň obyčajný
Podbeľ
Podbeľ liečivý
Prútnatec metlovitý
Praslička močiarna
Praslička roľná
Prvosienka jarná
Puškvorec obyčajný
Pyštek obyčajný
Ranostaj pestrý
Rasca lúčna
Rešetliak prečisťujúci
Rebríček obyčajný
Repík lekársky
Rosička okrúhlolistá
Rozchodník prudký
Rozmarín lekársky
Ruža šípová
Rumanček kamilkový
Saturejka záhradná
Sedmokráska obyčajná
Senovka grécka
Sezam indický
Skalnica strechová
Skorocel kopijovitý
Sladovka hladkoplodá
Slivka trnková
Smohla lekárska
Sofora japonská
Srdcovník obyčajný
Stévia cukrová
Stavikrv vtáčí
Tekvica obyčajná
Tis (rod)
Tis obyčajný
Vŕba biela
Všehoj ázijský
Vachta trojlistá
Valeriána lekárska
Veronika (rod)
Veronika cudzia
Veronika lekárska
Veronika obyčajná
Veronika pŕhľavolistá
Veronika potočná
Vres
Xanthorhiza
Yucca schidigera
Zeler voňavý
Zemežlč menšia
Zimozeleň menšia
Zlatobyľ obyčajná
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk