A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Štefan Kukura | |
chirurg | |
Dielo | |
---|---|
Polia pôsobnosti | všeobecná chirurgia |
Významní profesori | Július Ladziansky Stanislav Kostlivý Ján Červeňanský |
Významní študenti | Karol Džupa |
Osobné informácie | |
Narodenie | 27. júl 1914 Krompachy, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
Úmrtie | 1. máj 1984 (69 rokov) Michalovce, ČSSR (dnes Slovensko) |
Národnosť | slovenská |
Miesto pobytu | Michalovce (? – 1934) Praha (1934 – 1939) Bratislava (1939 – 1946) Michalovce (1946 – 1984) |
MUDr. Štefan Kukura, CSc. (* 27. júl 1914, Krompachy – † 1. máj 1984, Michalovce) bol slovenský chirurg, ktorý sa významnou mierou podieľal na rozvoji nemocnice v Michalovciach, ktorá bola v roku 1996 na jeho počesť premenovaná na Nemocnicu s poliklinikou Štefana Kukuru Michalovce. V rokoch 1946 – 1984 v tejto nemocnici pôsobil ako primár chirurgického oddelenia.
Životopis
Mladosť, stredoškolské a vysokoškolské štúdium
Narodil sa v rodine robotníka a štátneho úradníka Andreja Kukuru (* 1879 – † 1958) a Anny rod. Vrábeľovej (* 1884 – † 1969).[1] Bol jedným z ôsmich súrodencov. Z nich sa do všeobecného povedomia dostal jeho starší brat Andrej (* 1912 – † 1986), ktorý bol tiež chirurgom,[2] a mladší brat Jozef (* 1919 – † 1990), ktorý bol hygienikom.[3]
Základné vzdelanie získal v Šariši.[4] Gymnaziálne štúdium začal v Prešove na Šafárikovom československom štátnom reálnom gymnáziu,[5] avšak po pracovnom preložení jeho otca do Michaloviec doštudoval a v roku 1933 zmaturoval na tunajšom Československom štátnom reálnom gymnáziu.[6][7]
Následne po absolvovaní základnej vojenskej služby nastúpil v roku 1934 na Lekársku fakultu Karlovej univerzity (LF KU) v Prahe,[8] kde pôsobil aj ako demonštrátor a vedecká pracovná sila na Ústave normálnej a topografickej anatómie LF KU, kde pracoval pod vedením profesorov (prof.) Karla Weignera, Ladislava Borovanského a Karla Žlábka. Avšak pre politickú situáciu v krajine[pozn 1] roku 1939 prestúpil na Lekársku fakultu Univerzity Komenského (LF UK; v rokoch 1939 – 1954 Lekárska fakulta Slovenskej univerzity) do Bratislavy, kde 15. marca 1940 promoval v odbore všeobecného lekárstva.[7][9][10][9]
Po promóciach pracoval ako asistent normálnej anatómie na Anatomickom ústave LF UK pod vedením profesora Júliusa Ladzianskeho.[7] O zhruba pol roka neskôr nastúpil na chirurgickú kliniku LF UK vedenú prof. Stanislavom Kostlivým a neskôr prof. Konštantínom Čárskym. Do 31. marca 1942 pracoval na chirurgickom oddelení nemocnice v Trnave pod vedením Mikuláša Nádašiho,[11] popredného žiaka S. Kostlivého. Popri tom si doplnil vzdelanie na ortopedickej klinike LF UK u prof. Jána Červeňanského.[12] Následne prestúpil na chirurgickú kliniku LF UK, „kde sa zdokonalil v široko založených teoretických i klinických vedomostiach“.[7]
„ | Pobyt na tomto pracovisku , za vedenia vynikajúcej osobnosti prof. Ladzianskeho, zanechal na Kukurovi hlboké stopy a mal rozhodujúci vplyv na jeho voľbu venovať sa chirurgii. | “ |
– K. Čársky v jubilejnom článku o Kukurovi (1964).[7] |
Pôsobenie v Michalovciach (1946 – 1984)
1. apríla 1946 nastúpil do nemocnice v Michalovciach, ktorá sa – s krátkym prerušením na prelome rokov 1951 a 1952, kedy pôsobil ako chirurg v Palúdzke a Lučenci – stala jeho pôsobiskom po nasledujúcich 38 rokov. V rokoch 1946 – 1950 vykonával tiež funkciu riaditeľa nemocnice.[12]
„ | Michalovce sa mi stali domovom. Moja vďačnosť a úcta k Michalovciam a k obyvateľom Zemplína nepozná hraníc. Bez ich materiálnej a morálnej pomoci by som nikdy nebol vyštudoval gymnázium a nemohol rozvinúť prácu ako chirurg. | “ |
– Š. Kukura vo svojom životopise.[13] |
Zastával názor o prvoradom postavení všeobecnej chirurgie, až na ktorej silných základoch možno budovať špecializovanú a špecifickú chirurgiu. Ako uvádza jeden z jeho žiakov, chirurg K. Džupa, aktívne sa zaujímal o nový vývoj v medicíne, pričom ho fascinovali interdisciplinárne súvislosti a deje.
„ | Často prizvukoval, že moderný chirurg dneška je vlastne operujúci internista. Obrazne tým zvýrazňoval nutnosť celoživotného a neustáleho štúdia. Svojich podriadených vychovával nepretržite, počas 24 hodín dňa a patrične autoritatívne. V tejto oblasti sa tradovali a pretrvávajú mnohé najrozmanitejšie príhody. Zacitujem preto aspoň zo spomienok Prof. MUDr. Martina Janeca, DrSc., ktorý rád a neraz pri osobnom stretnutí spomínal, že mnohí bratislavskí profesori chirurgie žartom hrozili, najmä mladším spolupracovníkom, že ak nezlepšia prístup k práci a štúdiu, pôjdu na ‚výchovu‘ do Michaloviec, kde je disciplína ako remeň... | “ |
– K. Džupa v biografii o Š. Kukurovi.[14] |
Stáže, študijné a pracovné pobyty
V rokoch 1947 – 1948 Š. Kukura absolvoval zahraničnú stáž v Ženeve u prof. Jentzera, v Zürichu u prof. Brunnera a v Štrasburgu u prof. Fontainea. Počas nej sa venoval chirurgii bolesti, endokrinochirurgii, torakálnej chirurgii a operatíve vegetatívneho systému.[12]
V rokoch 1956 – 1958 absolvoval jeden- až trojmesačné stáže u priekopníkov československej kardiochirurgie – u prof. Jana Navrátila na chirurgickej klinike Fakultnej nemocnice v Brne a u prof. Karola Šišku na chirurgickej klinike LF UK. V rámci nich sa zameriaval na chirurgiu srdca, hrudníka, ciev a pľúc.[12]
26. januára 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied (CSc.) v odbore chirurgia na LF UK[12][10] a v nasledujúcom roku mu Svetová zdravotnícka organizácia udelila štipendijný pobyt vo Francúzsku, Belgicku, Spojenom kráľovstve a Švajčiarsku, počas ktorého sa venoval štúdiu intenzívnej terapie. Niekoľko pobytov absolvoval na chirurgickej klinike v Martine u svojho brata prof. A. Kukuru. Pracovne navštívil aj Sovietsky zväz.[12]
Pamiatka
V roku 1994, pri príležitosti 80. výročia narodenia Š. Kukuru, mu bola na čelnej stene chirurgického pavilónu Nemocnice s poliklinikou Michalovce odhalená pamätná tabuľa datovaná 19. májom 1994.[15] 13. septembra 1996 bola na jeho počesť nemocnica premenovaná na Nemocnicu s poliklinikou Štefana Kukuru Michalovce.[16]
Dielo
- Učebnice
- Kukura, Štefan; Pastorová, Jana; Kučerová, Karla (1970), Chirurgia II. : Učebný text pre stredné zdravotnícke školy, odbor zdravotných sestier, Martin: Osveta, 233 s.
- Popularizačné články
- Kukura, Štefan (1958), „Príspevok k vývinu zdravotníctva v Zemplíne“, Almanach Zemplína, Michalovce: Okresný výbor Komunistickej strany Slovenska, str. 187-188
Poznámky
Referencie
- ↑ „Kukura, Štefan“, Biografický lexikón Slovenska, Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2013, str. 504, ISBN 978-80-8149-011-8.
- ↑ „Kukura, Andrej“, Biografický lexikón Slovenska, Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2013, str. 502, ISBN 978-80-8149-011-8.
- ↑ „Kukura, Jozef“, Biografický lexikón Slovenska, Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2013, str. 503, ISBN 978-80-8149-011-8.
- ↑ Džupa 1995, s. 9.
- ↑ O gymnáziu v medzivojnovom období pozri Hrehor 2013.
- ↑ Džupa 1995, s. 9-10.
- ↑ a b c d e Čársky 1964, s. 125.
- ↑ Kováč 1990, s. 225. „MUDr. Štefan KUKURA, narodený r. 1914 v Krompachoch. Študoval medicínu na KU. Významný chirurg.“
- ↑ a b Džupa 1995, s. 10.
- ↑ a b Osoby, ktoré získali titul na UK, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, c2015, http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do, dost. 2017-12-27. Do vyhľadávača zadaj „Štefan Kukura“.
- ↑ Pozri: História a charakteristika kliniky, : Fakultná nemocnica Trnava, Chirurgická klinika, c2017, http://www.fntt.sk/index.php/chirurgicka, dost. 2017-12-28.
- ↑ a b c d e f Džupa 1995, s. 12.
- ↑ Džupa 1995, s. 20.
- ↑ Džupa 1995, s. 18.
- ↑ Džupa 1995, s. 21, obr. 18.
- ↑ História, : Svet zdravia, c2017, https://web.archive.org/web/20170131192250/http://mi.svetzdravia.com/historia, dost. 2017-01-31.´Archivovaná verzia prostredníctvom Internet Archive Wayback Machine.
Použitá literatúra
- História, : Svet zdravia, c2017, https://web.archive.org/web/20170131192250/http://mi.svetzdravia.com/historia, dost. 2017-01-31. Archivovaná verzia prostredníctvom Internet Archive Wayback Machine.
- História a charakteristika kliniky, : Fakultná nemocnica Trnava, Chirurgická klinika, c2017, http://www.fntt.sk/index.php/chirurgicka, dost. 2017-12-28.
- Osoby, ktoré získali titul na UK, Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, c2015, http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do, dost. 2017-12-27. Do vyhľadávača zadaj „Štefan Kukura“.
- „Kukura, Andrej“, Biografický lexikón Slovenska, Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2013, str. 502-503, ISBN 978-80-8149-011-8.
- „Kukura, Jozef“, Biografický lexikón Slovenska, Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2013, str. 503-504, ISBN 978-80-8149-011-8.
- „Kukura, Štefan“, Biografický lexikón Slovenska, Martin: Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústav, 2013, str. 504-505, ISBN 978-80-8149-011-8.
- Čársky, Konštantín (1964), „Primár MUDr. Štefan Kukura päťdesiatročný“, Bratislavské lekárske listy 44 (2): 125-126.
- Džupa, Karol (1995), Chirurg Zemplína : Primár MUDr. Štefan Kukura, CSc., Michalovce: Media Group, ISBN 80-88835-01-1.
- Hrehor, Henrich (2013), „Šafárikovo československé štátne reálne gymnázium v Prešove v rokoch 1919 – 1939“, Človek a spoločnosť 16 (3), ISSN 1335-3608, http://www.saske.sk/cas/public/media/6045/04_Hrehor.pdf.
- Kováč, Dušan; et al. (1990), Kolejáci : slovenskí študenti v Štefánikovej koleji v Prahe, Bratislava: Smena, str. 225, ISBN 80-221-0038-2
Pozri aj
Externé odkazy
- „Štefan Kukura“, iVýchod.sk (: NetWorth, s.r.o.), c2008, https://web.archive.org/web/20160304185714/http://www.ivychod.sk/osobnosti-vychodu/stefan-kukura, dost. 2016-03-04. Archivovaná verzia prostredníctvom Internet Archive Wayback Machine.
- Džupa, Karol (2004), „Vaše Listy : Spomienka na primára MUDr. Štefana Kukuru, CSc.“, Korzár Dolný Zemplín, 2004-04-27, https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/4578868/vase-listy.html, dost. 2017-12-27
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antropológia
Aplikované vedy
Bibliometria
Dejiny vedy
Encyklopédie
Filozofia vedy
Forenzné vedy
Humanitné vedy
Knižničná veda
Kryogenika
Kryptológia
Kulturológia
Literárna veda
Medzidisciplinárne oblasti
Metódy kvantitatívnej analýzy
Metavedy
Metodika
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk