Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Súčasť série článkov na tému

Islam

Dejiny islamu

Viera a praktiky

Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita

Hlavné osobnosti

Mohamed Abú Bakr as-Siddík Umar ibn al-Chattáb Utmán ibn Affán Alí ibn Abí Tálib Mohamedovi súčasníci Členovia Mohamedovej domácnosti Proroci islamu

Texty a zákony

Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda

Vetvy islamu

Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja)

Sociopolitické aspekty

Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus

Pozri aj

Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame

z • d • u

Šejk^[1] (vyslovuje sa /ʃeɪk/ alebo /ʃiːk/ ; arab. شيخ shaykh , väčšinou vyslovované , množné číslo شيوخ shuyūkh ) – tiež v prepise šajch, šejch, sheekh, sheyikh, shaykh, shayk, shekh, shaik a Shaikh, shak – je čestný titul v arabskom jazyku, doslova znamená „starší“; v monarchickom kontexte sa prekladá aj ako „Pán/Majster“.

Bežne označuje náčelníka kmeňa alebo člena kráľovskej rodiny v arabských krajinách alebo moslimského náboženského učenca.^[2] Je používaný aj ako čestný titul ľudí, ktorí tvrdia, že pochádzajú (buď patrilineárne alebo matrilineárne) od Hasana ibn Aliho alebo Husajna ibn Aliho, vnukov islamského proroka Mohameda. V niektorých krajinách sa uďeľuje ako priezvisko tým ľuďom, ktorí majú obsiahle znalosti v náboženských veciach alebo prestížnym náboženským vodcom z línie súfijských učencov.

Kurdskí šejkovia, 1895

Regionálne použitia

Arabský polostrov

Šejk Juma Al Maktoum (vľavo) a šejk Saeed bin Maktoum Al Maktoum (vpravo) z rodiny Maktoum

Na Arabskom polostrove sa tento titul používa pre náčelníkov kmeňov. Radia sa tu kráľovské rodiny vo väčšine východnej Arábie, kde boli členovia kráľovských rodín tradične považovaní za kmeňových náčelníkov. Používa ho napríklad dynastia Al-Nahyan v SAE a dynastia Al-Maktoum, ktorí sú považovaní za náčelníkov kmeňa Bani Yas, dynastia Al-Sabah z Kuvajtu a dynastia Al-Khalifa z Bahrajnu. Tento titul používa takmer každý mužský a ženský (Sheikha) člen kráľovských rodín SAE, Bahrajnu, Kataru a Kuvajtu. Titul šejk však nepoužívajú členovia rodiny Al Saud zo Saudskej Arábie, kde sa namiesto toho používa titul „Princ“ (arab. أمير).

Titul sa takisto používa aj pre náboženských predstaviteľov Sunnitských a Šiitských moslimov. Príkladom je Saudsko Arabská rodina Al ash-Sheikh (doslova Rod Šejkov), ktorej patrí meno po náboženskom vodcovi a zakladateľovi Wahhábizmu, Mohammedovi ibn Abd al-Wahhab.

Libanon

V oblasti Libanonu mal tento titul rovnaký kráľovský význam ako na Arabskom polostrove až do osmanskej invázie v roku 1516. V oblasti Libanonu predstavoval domorodého autonómneho vládcu „sui iuris“ alebo kmeňového náčelníka.^[3] Po osmanskej nadvláde a implementácii systému Iltizam získal titul namiesto kráľovskej konotácie šľachtickú, pretože bol udelený vyššou autoritou; v tomto prípade Osman vymenoval Emira, ktorý nebol ničím iným ako mültezimom alebo výbercom daní pre ríšu.^[4] Niektoré veľmi vplyvné Maronitské rodiny, ktorým bol udelený titul, sú (v chronologickom poradí): El Hachem z Akoura (potomkovia hášimovského rodu od roku 1523), El-Khazen (od roku 1545), Hubaysh z Kisrawanu a Douaihy z Zgharta. Iné rodiny, ktoré sú dnes oslovované alebo známe ako „šejkovia“, neboli tradične vládcami provincií, ale boli v tom čase vysokopostavenými úradníkmi v službách emíra.

Magreb

V krajinách Magrebu, počas obdobia Almohádovskej dynastie, bol kalif volený radou šejkov. Pod ich vládou žili mnohé kmene, vrátane Arabov, (Beduínov), Andalúzov a Berberov. Rovnako boli zodpovední aj za mobilizáciu svojich vojsk v prípade vojny.^[5]

Africký roh

Somálsky šejk Muhammad Dahir Roble číta moslimskú kázeň

V moslimských častiach Afrického rohu sa šejk často používa ako šľachtický titul. V somálskej spoločnosti je vyhradený na poctu pre vyšších moslimských vodcov a duchovných (wadaad) a často sa skracuje na „Sh“.^[6] Medzi slávnych miestnych šejkov patrí Ishaaq bin Ahmed, raný moslimský učenec a islamský kazateľ, Abdirahman bin Isma'il al-Jabarti, raný moslimský vodca v Somalilande; Abadir Umar Ar-Rida, patrón Hararu; Abd al-Rahman al-Jabarti, šejk z Riwaqu v Káhire, ktorý hral dôležitú rolu pri napoleonskej invázii do Egypta; Sheikh Sufi, učenec 19. storočia, básnik, reformista a astrológ; Abdallah al-Qutbi, polemik, teológ a filozof najlepšie známy pre svoju päťdielnu časť Al-Majmu'at al-mubaraka („Požehnaná zbierka“); a Muhammad Al-Sumaalee, učiteľ v Masjid al-Haram v Mekke, ktorý ovplyvnil mnohých popredných súčasných islamských učencov.^[7]

Južná ázia

Pakistanský šejk Syed Abdul Qadir Jilani, významný sunnitský učenec.

V kozmopolitnom centre juhoázijského subkontinentu šejk nepredstavuje len etnický titul, ale často aj pracovný,^{[8] [9]} pripisovaný moslimským obchodníckym rodinám. Po príchode islamu do južnej Ázie mnoho hinduistických rodov z rôznych kást konvertovalo na islam, a tak prijalo tento titul.^[10]

Juhovýchodná Ázia

V Indonézii a iných častiach juhovýchodnej Ázie sú šejkovia rešpektovaní miestni moslimovia. V Indonézii sa tento výraz zvyčajne píše „syech“ a väčšinou sa pripisuje starším ulamá-om. Ľudia s obsiahlejšími znalosťami islamských vied sa v Indonézii zvyčajne označujú ako „ustad “ alebo „kyai“.

Irán

Na území Iránu má slovo alebo titul šejk rôzne významy. Medzi staršími a učenými jednotlivcami je to čestný titul používaný pre starších a vzdelaných vedcov, ako sú: Sheikh al-Rayees Abu Ali Sina, Sheikh Mufid, Sheikh Morteza Ansari. V minulosti sa islamskí učenci, ktorí boli potomkami islamského proroka Mohameda, nazývali Sajjid/Seyyed namiesto šejk.^[11]

Ženský titul

Historicky boli učenky v islame označované ako shaykhah (arabsky: شيخة) (alt. šajkhat). Medzi významné šejky patrí Shaykha Fakhr-un-Nisa Shuhdah z 10. storočia^[12] a učenka Al-Shaykha Fatima al-Fudayliyya z 18. storočia.^[13] V roku 1957 získala indonézska vzdelávacia aktivistka Rahmah el Yunusiyah titul shaykhah od fakulty Univerzity Al-Azhar, čo je vôbec prvýkrát, čo univerzita tento titul udelila žene.^[14]

Dcére, manželke alebo matke šejka tiež prináleží titul shaykhah. V súčasnosti sa termín shaykhah bežne používa pre ženy z vládnucich rodín v arabských štátoch Arabského polostrova.^[15]

Referencie

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sheikh na anglickej Wikipédii.