Šachbedinova mešita Imaret

	Mešita Imaret; (Имарет джамия)
	mešita
	celkový pohľad na mešitu z juhozápadu
Štát	Bulharsko
Oblasť	Plovdiv
Okres	Plovdiv
Mesto	Plovdiv
Súradnice	42°09′08.62″S 24°44′48.02″V / 42,1523944°S 24,7466722°V
Štýl	osmanský
Materiál	pálené tehly
Vznik	1445
Výstavba	1444 – 1445
Pre verejnosť	prístupný,; funkčná mešita
Stav	zachovalý, reštaurovaný
	Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
	Wikimedia Commons: Şahabettin İmaret Mosque
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 42°09′08.62″S 24°44′48.02″V / 42,1523944°S 24,7466722°V

Šachbedinova mešita Imaret (bulh. Шахбединова Имарет джамия – Šachbedinova Imaret džamija), alebo len Mešita Imaret (bulh. Имарет джамия – Imaret džamija), prípadne aj Mešita Imaret s hrobkou (bulh. Имарет джамия с гробница – Imaret džamija s grobnica) je mešita nachádzajúca sa v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.

Názvy

Názov mešity Imaret je odvodený od faktu, že v dvore mešity sa kedysi nachádzala stavba imaretu (verejná kuchyňa s jedálňou v ktorej sa podáva bezplatná strava pre chudobných a pocestných) aj s útulňou pre pocestných.

Poloha

Mešita Imaret sa nachádza v centrálnej časti Plovdivu severne od „starého mesta“ v blízkosti rieky Marica a pešieho mostu cez túto rieku na križovatke ulíc „Visla“ (bulh. Висла) a „Chan Kubrat“ (bulh. Хан Кубрат).

Dejiny a súčasnosť

Mešita bola postavená v rokoch 1444 – 1445²³¹ rumelským berlejbejom, pašom Šachbedinom (bulh. Шахбедин (Шехабетин) паша – Šachbedin (Šechabedin) paša), synom pašu Lalu Šachina (bulh. Лала Шахин паша – Lala Šachin paša).²¹

Celý komplex okolo mešity býval kedysi významným kultúrnym centrom pričom súčasťou areálu okrem samotnej mešity boli aj:²

imaret s útulňou²³
medrese² (moslimská náboženská škola)⁵
chan² (hostinec pre pocestných)⁵
chamam (kúpele)²

V kúpelnej budove pri mešite rokoch 1879 – 1885 zasadal Oblastný výbor Východnej Rumélie.¹

Do súčasnosti sa zachovala samotná budova mešity s minaretom, ako aj ťurbe (hrobka) vo dvore areálu, väčšina zvyšných častí bola zbúraná ku koncu 19. storočia² a kúpelná budova v roku 1931.¹ Budova bola reštaurovaná pod vedením architektky Very Kolarovovej³ a pod záštitou bulharského Národného inštitútu pre kultúrne pamiatky. Reštaurácia budovy prebiehala v 60. rokoch 20. storočia.¹ Mešita Imaret je v súčasnosti² – od roku 1992¹ – opäť fungujúcim modlitebným domom.²

Charakteristika

Mešita Imaret je postavená tzv. „klietkovým“ štýlom z pálených tehiel. Budova má symetrický krížový pôdorys. Pred vchodom sa nachádza arkádová predsieň, ktorú tvorí šesť masívnych stĺpov spojených v hornej časti celkovo piatimi ostro zakončenými arkádami. Nad samotným vchodom sa nachádza kamenná doska s nápisom označujúcim výstavbu mešity v rokoch 1444 – 1445. Nad predsieňpu sa nachádza päť pologuľovitých kupolí.

Modlitebný salón sa skladá z dvoch miestností štvorcového pôdorysu a oltárnej časti na konci ktorej sa nachádza oltárna nika. Všetky tieto časti sú zoradené v jednej osi. Zvyšné ramená kríža mimo hlavnej osi sú taktiež štvorcového pôdorysu. Nad každým z kvadrátov sa taktiež nachádza pologuľovitá kupola so strechou pokrytou olovom.³ Kupola nad centrálnou loďou je položená na osemuholníkovom tambure.¹ Interiér mešity je vyzdobený pestrými freskami,³ pričom väčšina z nich bola zhotovená v období po 17. storočí.¹

V juhozápadnom uhle budovy sa nachádza minaret vyzdobený cikcakovitým okrasným plastickým reliéfom.³ V dvore mešity sa nachádza aj tzv. „ťurbe“ (bulh. тюрбе)² (osmanský výraz pre hrobku určenú na uchovanie pozostatkov vyššieho náboženského, administratívneho alebo vojenského predstaviteľa),⁵ ktoré dal taktiež postaviť paša Šachbedin – nie je však isté, či je vo vnútri pochovaný priamo on, alebo jeho otec paša Lala Šachin.²

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu⁴

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.221 z roku 1927 ako "národná starožitnosť", štatút kultúrnej pamiatky bol obnovený aj v Štátnom vestníku č. 4 z roku 1995 – ako dôvody ochrany bola pridaná aj architektonicko-umelecká hodnota budovy. Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Imaret džamija (načaloto na XV vek) (bulh. Имарет джамия (началото на XV век), doslova Mešita Imaret (začiatok 15. storočia)), ďalší oficiálny názov je Imaret džamija s grobnica (bulh. Имарет джамия с гробница, doslova Mešita Imaret s hrobkou).⁴

Galéria

Pohľad na Mešitu Imaret zvrchu
Pohľad k mešite zo severu cez rieku Marica
Pohľad na západnú fasádu mešity
Pohľad k mešite zo severu
Pohľad na severnú fasádu budovy s arkádovou predsieňou pred vchodom
Pohľad do predsiene budovy
Pohľad na časť južnej fasády v juhovýchodnom rohu budovy
Pohľad na časť západnej fasády v juhozápadnom rohu budovy
Detail z južnej fasády budovy
Detailný pohľad na vrchnú časť stavby
Pohľad na minaret zo západu
Detailný pohľad na vrchnú časť minaretu
Pohľad na ťurbe (hrobku) vo dvore areálu
Pohľad na interiér mešity
Kamenná doska s nápisom na fasáde mešity

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ visitplovdiv.com
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia: Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 104. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov. 2016. 516 s. 324 – 325. (po bulharsky)
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f mc.government.bg
↑ ^a ^b ^c ^d TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia: Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 209. (po bulharsky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šachbedinova mešita Imaret

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[visitplovdiv.com-1] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ visitplovdiv.com

[ref1-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l ^m ⁿ ^o TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia: Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 104. (po bulharsky)

[ref2-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h ⁱ ^j ^k ^l STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov. 2016. 516 s. 324 – 325. (po bulharsky)

[mc.government.bg-4] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f mc.government.bg

[ref3-5] TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Prof. Hristo. Pătevaditel za Osmanska Bălgarija. Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia: Vagabond Media. 2012. 214 s. ISBN 9789549230666. S. 209. (po bulharsky)

2

3

1

5

4