Ľudovít Kubáni
slovenský básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik
Narodenie	Slovenské Zahorany, Malohont, Gemesko - Malohontská župa, Slovensko
Úmrtie	30. november 1869 (39 rokov) Rimavské Brezovo, Malohont, Slovensko
Odkazy
Commons	Ľudovít Kubáni
Biografický portál

Ľudovít Kubáni (staršie: Kubányi; pseudonym Hladovanský) (* 16. október 1830, Slovenské Zahorany – † 30. november 1869, Rimavské Brezovo) bol slovenský básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik.

Narodil sa v učiteľskej rodine Samuela Kubániho a jeho manželky Barbory rod. Droppovej. Detstvo prežil v Drienčanoch. Vzdelanie získaval v Poprade, Miškovci, Ožďanoch, neskôr pokračoval na škole v Levoči. Než sa mohol pustiť do ďalšieho vzdelávania, musel si najprv zohnať prostriedky na štúdium, a tak začal pracovať. Najprv bol úradníkom sklenenej huty v Zlatne (teraz České Brezovo), neskôr na slúžnovskom úrade v Rimavskom Brezove a Rimavskej Sobote. V tomto období sa stretával s viacerými slovenskými spisovateľmi a kultúrnymi či politickými činiteľmi, ako boli Pavol Dobšinský, Štefan Marko Daxner alebo Ján Botto. Vydával rukopisný časopis Hodiny zábavy a prispieval do ďalších časopisov. V roku 1855 sa stal notárom v Bátke, o rok neskôr sa stal slúžnym v Rimavskom Brezove a o niečo neskôr v Rožňave. V roku 1867 ostal bez práce a so svojou početnou rodinou bol odkázaný na pomoc dobrodincov, až napokon získal miesto v advokátskej kancelárii. Nečakane tragicky zomrel pri hre v karty, keď ho pichol priamo do srdca spoluhráč, jeho švagor a krstný otec, evanjelický farár, Andrej Antalík.

Jeho literárne začiatky sa datujú do obdobia jeho štúdií v Levoči. Hlavným motívom jeho diel je dezilúzia a prevaha skúseností nad citmi a vôľou človeka. Snažil sa tiež o potláčanie sentimentálnych prvkov. Námetom pre jeho diela sú revolučný rok 1848, memorandum národa slovenského, pôsobenie a myšlienky Štúrovcov, ale tiež národnostné otázky, otázky národnej slobody a historické udalosti či postavy. Typický je pre neho obraz básnika ako žobráka, človeka z okraja spoločnosti. V próze sa väčšinou objavujú aj autobiografické črty. Jeho tvorba je prechod medzi romantizmom a realizmom. Písal poéziu a krátku prózu.

• 1855 – Blíženci, poviedka (len rukopis)
• 1860 – Hlad a láska, svätojánske dobrodružstvo
• 1860 – Čierne a biele šaty, tragikomická črta
• 1860 – Mendík, poviedka – sú v nej romantické aj realistické prvky. Vystupujú v nej tri spoločenské vrstvy: inteligencia (Šípik, Šípiková), chudoba (Sidónia, Kubáni, Gašpar), remeselník (Volovec). Mendíkovia sú chlapci, ktorý pracovali v učiteľských alebo farárskych rodinách, starali sa o domácnosti, ale dostali vzdelanie.
• 1861 – Pseudo-Zamojski, kriminálna epizóda
• 1861 – Drahým priateľom Makovickému a Nemessáyimu, adresná poézia
• 1862 – Apoteózis rumov
• 1862 – Deň 6. a 7. junia roku 1861 v Turčianskom Sv. Martine, alegorická báseň
• 1868 – Traja sokoli, veršovaná dráma (vyšla až v roku 1905)
• 1869 – Radziwillovna, kráľovná poľská, veršovaná povesť
• 1870 – Emigranti, turistické dobrodružstvo
• 1872 – Valgatha, historická povesť, najrozsiahlejšie dielo (nedokončené, známa je len prvá časť)
• 1873 – Suplikant, poviedka

• Plné texty diel Ľ. Kubániho
• Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 12 - evanjelická farnosť Nižný Skálnik; pokrstený ako Ludovicus Samuel Hawel Kubányi