A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ľavica je vágne označenie pre politickú skupinu alebo skupiny, najmä politické strany, a príslušné politické smery. Ide o protiklad pojmu pravica. Vzhľadom na nejasnú definíciu pojmu ľavica, k veľkému množstvu politických názorov a odlišností v programoch jednotlivých politických strán môže byť označenie strany za pravicovú či ľavicovú predmetom sporov.
Termín prešiel od svojho vzniku vývojom a v rozličných dobách označoval rôzne politické smery (skupiny).
- Ľavica v pôvodnom chápaní stojí na strane nižších a stredných vrstiev spoločnosti (najmä robotníkov, prípadne iných zamestnancov) a snaží sa rozložiť „ancien régime“.
- V dnešnom význame slova sa za ľavicové pokladajú najmä sociálnodemokratické, socialistické, komunistické, niekedy aj strany zelených.[1] Ako krajná ľavica sa označujú komunistické strany, predovšetkým nereformované. Ľavica dnes zvyčajne presadzuje väčšiu mieru štátnych zásahov do života ľudí s cieľom odstrániť sociálne rozdiely.
V súčasnosti sa často stierajú rozdiely medzi pravicovými a ľavicovými stranami. Veľmi často vládnuce ľavicové strany z dôvodov zabezpečenia ekonomického rastu zavádzajú opatrenia typické skôr pre pravicu a naopak pravicové vlády, hlavne z populistických dôvodov, zavádzajú opatrenia typické skôr pre ľavicu.
Vznik pojmu
Označenie vzniklo na konci 18. storočia v období Francúzskej revolúcie podľa toho, že takto označovaná skupina poslancov sedela v parlamente vľavo. Vľavo sedeli zástancovia ľudu (spočiatku vrátane meštianstva, neskôr bez meštianstva), a tým pádom za daných okolností zástancovia stále väčších zmien. Vpravo sedela najprv aristokracia a monarchisti a teda za daných okolností zástancovia starého poriadku, v neskoršom priebehu revolúcie vpravo sedeli zástancovia bohatého meštianstva a slobodného trhu (takisto teda skôr zástancovia vyšších vrstiev).
Základné rysy ľavicovej politiky
- Vyznačuje sa sympatiami pre také princípy, akými sú sloboda, rovnosť, bratstvo, pokrok, reforma a internacionalizmus.
- Háji práva a záujmy nižších a stredných vrstiev spoločnosti, zvlášť záujmy zamestnancov proti vlastníkom výrobných prostriedkov. Vyžaduje, aby sa tieto vrstvy zúčastňovali na uskutočňovaní politiky (napr. prostredníctvom odborov).
- Presadzuje politickú rovnosť, sociálnu rovnosť a rovnosť príležitostí prostredníctvom ochrany sociálne slabých vrstiev. Ďalej rovnosť foriem vlastníctva, pričom uprednostňuje štátne, družstevné alebo inú spoločnú formu vlastníctva pred vlastníctvom súkromným. Je za náboženskú rovnosť, prípadne sa stavia proti náboženstvu.
- Prikláňa sa skôr ku kolektívnym formám podnikania, presadzuje vyššiu mieru zásahov štátu do ekonomiky. Snaží sa zaviesť rozsiahle sociálne zabezpečenie, ktoré vedie k vysokému zdaneniu príjmov.
- Presadzuje decentralizáciu moci, kolektivizmus pred individuálnou iniciatívou.
- Od konca 19. storočia až do osemdesiatych rokov 20. storočia bolo pre ľavicové (hlavne komunistické) strany typické tiež triedne poňatie spoločnosti s triednym bojom medzi pracujúcimi a vykorisťovateľmi, teda vlastníkmi výrobných prostriedkov.
Niektoré časti ľavicovej ideológie sú vzájomne v rozpore. Požiadavka štátnej kontroly spoločnosti sa stavia proti prirodzeným právam človeka, sociálna rovnosť sa nezlučuje s triednym prístupom, a podobne. Jednotlivé ľavicové strany si preto vyberajú iba časti ľavicových myšlienok, alebo sa vnútri štiepia na názorové prúdy, či krídla, takže sa niekedy hovorí o ľavicovej či pravicovej orientácii i v rámci jednej strany.
Za ľavicové sa pokladajú sociálnodemokratické, socialistické, eurokomunistické a radikálne politické strany, väčšinou i strany zelených. Za krajnú ľavicu sa označujú komunistické strany, predovšetkým nereformované. Výnimočne sa k ľavici radia nacionalistické subjekty, väčšinou so separistickým programom. Vzhľadom na veľké množstvo politických názorov a odlišností v programoch jednotlivých politických strán môže byť označenie strany za ľavicovú či pravicovú predmetom sporov. Chápanie obsahu pojmov ľavica a pravica sa v rôznych spoločnostiach časom rôzne vyvíja, v niektorých bodoch ľavicové a pravicové programy úplne splývajú.
Ľavicové strany na Slovensku
- Komunistická strana Slovenska
- SMER - sociálna demokracia
- HLAS - SD
- Dobrá Voľba
- Strana demokratickej ľavice
- ÚSVIT
- JEDNOTA-ĽSS
- Socialisti.sk
- 99 % – občiansky hlas
- Strana práce (1991)
- VZDOR – strana práce
- SOLIDARITA – Hnutie pracujúcej chudoby
Referencie
- ↑ HLOUŠEK, Vít, Lubomír KOPEČEK, Maxmilián STRMISKA a Roman CHYTÍLEK. Politické strany moderní Evropy. : Portál, 2005. ISBN 8073670380. Kapitola Německo, s. 302-305. (po česky)
Pozri aj
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Ústava
Ústavný činiteľ
Ľavica (politika)
Ľavicový extrémizmus
Štát
Štátna moc
Štátne zásahy do ekonomiky
Štát blahobytu
Abdikácia
Anarchizmus
Apolitickosť
Appeasement
Aristotelovo poňatie demokracie
Aténska demokracia
Boľševik
Cézaropapizmus
Debata
Decentralizácia
Dejiny politického myslenia
Demagógia
Disident
Europocentrizmus
Exilová vláda
Extrémizmus
Filozofia štátu
Geopolitika
Glasnosť
Heteronómie
Hlasovanie
Imperatívny mandát
Inaugurácia
Janovská konferencia
Knieža
Kolonializmus
Kontrarevolúcia
Korporatívny štát
Korporativizmus
Kráľ (panovník)
Legislatívny proces
Legislatívny proces v SR
Liberalizmus
Libertarianizmus
Machiavelizmus
Manažérizmus (riadenie manažérmi)
Mečiarizmus
Medzinárodná organizácia
Medzinárodné vzťahy
Menšinová vláda
Miestne referendum
Mimovládna organizácia
Monarchizmus (hnutie)
Národ
Národný štát
Národnodemokratický štát
Nariadenie vlády Slovenskej republiky
Neokolonializmus
Neoliberalizmus (voľný trh)
Nepotizmus
Neutralita
NGOizmus
Niccolò Machiavelli
Občianska spoločnosť (moderný význam)
Občianske práva
Opatrenie (ministerstvo)
Opozícia (politika)
Otvorená spoločnosť
Partikularizmus
Plebiscit
Politická kultúra
Politická socializácia
Politický extrémizmus
Politický kompas
Politológia
Pravicový extrémizmus
Preambula
Referendum
Rovnosť (politika a právo)
Sekulárny štát
Sloboda slova
Sociálny štát
Spoločenská zmluva (štát)
Stanné právo
Status quo
Status quo ante bellum
Stranícka patronáž
Straníckosť
Strana nového typu
Suverenita (právo)
Teória štátu
Teória elity
Teória spoločenskej zmluvy
Teória verejnej voľby
Teokracia
Typológia politicko-administratívnych vzťahov
Uzurpácia (moc)
Väčšinový volebný systém
Výnimočný stav
Výnos (ministerstvo)
Všeľudová strana
Verejný činiteľ
Veto
Voľby
Voľný mandát
Vojenská diktatúra
Vojenská okupácia
Vyhláška (ministerstvo)
Watchdog
Zásluhový systém
Zbor povereníkov
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk