A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
| Ďumbier | |
| geomorfologická časť Ďumbierskych Tatier | |
Masív Ďumbiera
| |
| Štát | |
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Brezno |
| Časť | Ďumbierskych Tatier |
| Hranice | Prašivá, Salatíny, Demänovské vrchy, Priehyba, Bystrianske podhorie, Lopejská kotlina |
| Rieky | Váh, Hron |
| Súradnice | 48°56′S 19°37′V / 48,94°S 19,61°V |
| Najvyšší bod | Ďumbier |
| - výška | 2 046 m n. m. |
| Najnižší bod | juhozápadný okraj územia |
| - výška | cca 600 m n. m. |
|
Poloha územia v rámci Slovenska
| |
|
Poloha územia v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Ďumbier je geomorfologickou časťou Ďumbierskych Tatier. Zaberá najvyššiu, centrálnu časť Nízkych Tatier a najvyšším vrchom je Ďumbier (2 046 m n. m.).
Vymedzenie
Územie zaberá centrálnu a juhovýchodnú časť Ďumbierskych Tatier s výrazným vysokohorským rázom a mohutným hlavným hrebeňom. Na západe ju vymedzuje sedlo Zámostskej hole, kde pohorie pokračuje časťou Prašivá, severozápadným smerom nadväzujú Salatíny a na severe Demänovské vrchy. Východnú hranicu tvoria Bocianska dolina, sedlo Čertovica a údolie Štiavničky, oddeľujúce Priehybu, patriacu do Kráľovohoľských Tatier. Južným smerom sa masív zvažuje do Horehronského podolia s podcelkami Bystrianske podhorie a Lopejská kotlina.
Ochrana územia
Centrálna časť pohoria s rozsiahlou časťou Ďumbier patrí medzi prírodne najcennejšie oblasti na Slovensku, čo potvrdzuje rozsah chránených území. Takmer celá časť leží v Národnom parku Nízke Tatry, okrajové oblasti v jeho ochrannom pásme. Osobitne chránenou lokalitou je národná prírodná rezervácia Ďumbier a Skalka a národná prírodná pamiatka Vrbické pleso či Jaskyňa mŕtvych netopierov.
Turizmus
Turisticky vyhľadávané sú blízke krasové územia Demänovskej a Jánskej doliny, no jednoduchý prístup lanovkami na hlavný hrebeň spôsobuje celoročne vysokú návštevnosť najmä vrcholu Chopka. Široké možnosti na letné i zimné aktivity zaraďujú stredisko Jasná, vrátane horehronských stredísk Kosodrevina a Trangoška, medzi najprestížnejšie a najnavštevovanejšie v krajine. Celá oblasť je vybavená sieťou značkovaných trás, ktoré prepájajú zaujímavé lokality a údolia s
červeno značenou hrebeňovkou (Cesta hrdinov SNP). Komplex ubytovacích možností a služieb v strediskách dopĺňajú útulne (Ďurková) a chaty (Kamenná chata pod Chopkom i Chata generála Milana Rastislava Štefánika) v blízkosti hlavného hrebeňa.
Referencie
- ↑ Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK . mapy.hiking.sk, . Dostupné online.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Žiarce
Cyklokorytnička
Demänovské vrchy
Jasná
Korytnica-kúpele
Kráľova hoľa (geomorfologická časť)
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk

